Veda a výskum

Mozog sa musí rozhodnúť, čo si zapamätá a čo vyhodí von: Vedci odhaľujú mechanizmus, ktorý mu v tom pomáha

Nová štúdia odhaľuje proces, ktorý pomáha mozgu označiť dôležité myšlienky a zážitky.

Cez deň zažívame a vnímame obrovské množstvo vecí, no len časť z nich sa uloží v našich mozgoch ako dlhodobé spomienky. Nové informácie si mozog triedi počas noci a výskumníci z NYU Langone v novej štúdii objavujú mechanizmus, na základe ktorého sa náš mozog rozhoduje, aké informácie si nechá a aké informácie zahodí.  

Nová práca sa zameriava na špecifickú skupinu neurónov v hipokampe, ktoré sa aktivujú a posielajú si medzi sebou elektrické signály kódujúce spomienky. Autori štúdie vysvetľujú, že tieto neuróny sa aktivujú v rytmickom cykle, čím vytvárajú sekvencie signálov objavujúcich sa na škále milisekúnd. Ide o špeciálne “vlny”, počas ktorých sa môže aktivovať takmer súčasne až 15% neurónov v hipokampe.  

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Predchádzajúce štúdie naznačovali, že táto vlnová aktivita sa v mozgu odohráva primárne počas spánku. Nová práca ale zisťuje, že sa môže odohrávať aj počas dňa. Ak niečo počas dňa prežijeme, čo ihneď odštartuje od 5 až do 20 vĺn, túto udalosť si skôr prenesieme do trvalej pamäte ako udalosť, ktorá takúto aktivitu nevyvoláva.  

“Ukazuje sa, že tieto vlny sú fyziologické mechanizmy, na základe ktorých sa mozog lepšie rozhoduje, aké spomienky si zachovať a aké zahodiť,” vysvetľuje jeden z autorov štúdie, Gyorgy Buzsáki.  

Výskumníci svoju prácu založili na známom vzorci fungovania mozgu, ktorý ľudia zdieľajú s inými cicavcami. Pri novej udalosti vnímame svet po dobu niekoľkých momentov, potom má náš mozog pauzu, opäť na chvíľu vníma svet a nasleduje ďalšia pauza. Autori štúdie vysvetľujú, že keď sa na niečo sústredíme a venujeme tomu plnú pozornosť, krátko potom sa mozog prepína do “vyhodnocovacieho” režimu. Ide o krátkodobé pauzy, ktoré sa objavujú počas dňa, no najdlhšia fáza sa objavuje počas spánku.  

Ako si mozog vyberá čo si zapamätáme?

Autori štúdie vo svojej predchádzajúcej práci zistili, že táto vlnová aktivita sa neobjavuje, pokiaľ aktívne skúmame okolie alebo sa hýbeme. Nastáva však počas prestávok medzi týmito fázami. Skúmaná vlnová aktivita zároveň pozostáva z neurónov, ktoré sa aktivujú v špecifickom poradí a pomáhajú nám napríklad zapamätať si každú miestnosť, do ktorej vojdeme. V prípade myší tieto neuróny kódujú každú sekciu bludiska, do ktorého je myš uložená.  

Ak si niečo máme zapamätať, počas spánku sa aktivuje rovnaká sekvencia neurónov veľakrát za sebou. Rovnaká spomienka sa počas noci prehrá tisícekrát, vysvetľujú vedci.  

Výskumníci sa na tieto neuróny pozreli lepšie v rámci experimentu na myšiach. Tie umiestnili do bludiska a počas toho sledovali neuróny v hipokampe pomocou elektród. Ukázalo sa, že aktivované bunky sa neustále menili, aj napriek tomu, že vedci zaznamenávali veľmi podobné zážitky.  

Spomínanú vlnovú aktivitu vedci typicky zaznamenali až keď sa myš na konci bludiska zastavila, aby si vychutnala sladkú odmenu. Autori štúdie vysvetľujú, že v tomto momente mozog myši prešiel z prieskumnej fázy do pokojnejšej fázy. V nej sa môže objaviť táto špecifická vlnová aktivita. Autori štúdie v práci objavili mechanizmy, ktoré pomáhajú mozgu cicavca podvedome označiť niektoré myšlienky, aby sa z nich stali trvalé spomienky. Prečo majú naše mozgy takýto systém ale ostáva pre vedcov stále záhadou. Dúfajú ale, že v budúcnosti dokážu objavené mechanizmy využiť na zlepšenie pamäte alebo potlačenie spomienok na traumatické udalosti.  

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close