Veda a výskum

Vedci vytvorili najpodrobnejšiu mapu pamäťového centra mozgu. Je toto to, čo nás delí od šimpanzov?

Vedci vytvorili doteraz najpodrobnejšiu mapu komunikačných prepojení medzi hipokampom – centrom riadenia pamäte mozgu a zvyškom mozgu.

Ako funguje náš mozog? Hoci táto otázka ostáva stále do veľkej miery záhadou, najdetailnejšia mapa mozgových prepojení nám môže pomôcť vysvetliť, ako rozmýšľame a ukladáme si do pamäte spomienky.

Revolučná mapa austrálskych vedcov sleduje prepojenia z hipokampu – pamäťového centra mozgu, do ostatných častí orgánu, informuje univerzita v Sydney. Výskumníci prekvapivo našli menej prepojení medzi hipokampom a predným kortexom, zatiaľ čo viac prepojení našli medzi hipokampom a oblasťami, kde sa spracúvajú vizuálne signály.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

„Hoci nás to prekvapilo, výsledky štúdie dávajú zmysel. Hipokampus nie je len pamäťovým centrom, ale riadi aj našu predstavivosť a schopnosť vytvoriť si mentálne obrazy,“ vysvetľuje doktor Marshall Dalton, jeden z autorov štúdie.

Hipokampus svojim tvarom pripomína morského koníka a nachádza sa hlboko v mozgu. Ako sme už spomínali, je to pamäťové centrum a pomáha nám triediť spomienky z krátkodobej do dlhodobej pamäte. Zároveň pomáha tvoriť náš orientačný zmysel alebo premýšľať o udalostiach, ktoré sa ešte nestali.

Najdetailnejšia mapa mozgu priniesla záhadu.
Zdroj: University of Sydney

Čo nás líši od šimpanzov?

Najdetailnejšiu mapu mozgu sa podarilo vedcom vytvoriť na základe záberov z magnetickej rezonancie. K dispozícii mali bohatý dataset, z ktorého pomocou špeciálnej techniky vybrali relevantné dáta. Vďaka novej metóde dokázali sledovať prepojenia z rôznych častí mozgu až do ich konečného bodu v hipokampe. Išlo o prvý výskum svojho druhu.

„Mapa mozgu je mimoriadne detailná mapa signálnych ciest, ktoré prepájajú hipokampus so zvyškom mozgu. V podstate sme zmapovali všetky regióny, ktoré sú s pamäťovým centrom priamo prepojené a pomáhajú mu vytvárať nové spomienky,“ tvrdí Dalton.

Do veľkej miery sedeli výsledky vedcov s tým, čo naznačili predchádzajúce štúdie. Objavilo sa však niekoľko prekvapení. V tomto prípade boli niektoré regióny s hipokampom prepojené v menšej (napr. v prípade čelných kortikálnych oblastí) alebo väčšej miere (v prípade oblastí spracovania zraku), než sa spočiatku predpokladalo zo štúdií primátov. To naznačuje, že niektoré prepojenia ostali naprieč evolúciou človeka nezmenené, no ako druh sme si vyvinuli aj jedinečné vzorce mozgových prepojení. V tomto smere sa vyžadujú ďalšie výskumy na to, aby autori štúdie svoju teóriu potvrdili.

Rozdiely totiž mohli vzniknúť aj obmedzeniami, ktoré sa objavujú pri magnetickej rezonancii. Ak sú však skutočné, môžu pomôcť vysvetliť, prečo sú napríklad šimpanzy o niečo lepšie v určitých pamäťových cvičeniach. Šimpanzy totiž excelujú v cvičeniach, ktoré si vyžadujú zapojenie krátkodobej pamäte, schopnosti rozpoznať vzorce alebo rapídne vizuálne vyhodnotenie situácie.

„Podarilo sa nám vytvoriť najdetailnejšiu mapu mozgu, no magnetická rezonancia má svoje obmedzenia. Pri výskume mozgu primátov po smrti sme sa mohli dostať oveľa hlbšie a objaviť viac prepojení,“ hovorí Dalton.

Zatiaľ neexistuje jasná odpoveď. Možno nie je na chybe magnetická rezonancia a v prípade človeka je skutočne hipokampus menej prepojený s frontálnymi regiónmi a viac s tými vizuálnymi. S evolúciou sa náš mozog mohol meniť a vytvoriť jedinečné prepojenia, ktoré lepšie sedeli na náš spôsob rozmýšľania. Autori štúdie myslia, že tieto zmeny mohli viesť k ľudskej kreativite, ktorá je typická pre náš druh.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close