Vedci objavili zlúčeninu v jedlej hube, ktorá podporuje rast nervov a zlepšuje pamäť. Našli sme liek na Alzheimerovu chorobu?
Účinné zlúčeniny v hube pomáhajú neurónom rásť a nadviazať nové spojenia, tvrdia vedci. Držia v ruke kľúč k lieku na Alzheimerovu chorobu?
Výskumníci z University of Queensland objavili novú účinnú zlúčeninu v jedlej hube menom Koralovec ježovitý (pozn. redakcie: lat. Hericium erinaceus), ktorá pomáha rastu nervov a zlepšuje našu pamäť.
Autori štúdie vysvetľujú, že huby sa používajú v tradičnej a ázijskej medicíne už niekoľko storočí, no v rámci ich práce sa pokúsili presne a vedecky popísať ich možné účinky na naše mozgové bunky. Preklinické testovanie ukázalo, že Koralovec ježovitý má výrazný pozitívny vplyv na rast mozgových buniek a zlepšenie našej pamäte.
„V rámci laboratórnych testoch na kultúrach mozgových buniek sme pozorovali, že účinné zlúčeniny v týchto hubách podporujú projekciu neurónov, ich rast a prepájanie s inými neurónmi,“ ysvetľuje profesor Frederic Meunier, jeden z autorov štúdie.
Zlúčeniny primárne zlepšujú schopnosť neurónov vnímať ich prostredie a tým pádom aj vytvoriť nové prepojenia s okolitými neurónmi. Tento objav by mohol pomôcť pri liečbe neurodegeneratívnych ochorení, medzi ktoré sa radí napríklad Alzheimerova choroba. Koralovec ježovitý sa už od staroveku využíval primárne v čínskej medicíne na liečbu rôznych ochorení alebo udržovania zdravia.
Koralovec ježovitý je druh huby, ktorá sa vyskytuje v Severnej Amerike, Európe a Ázii. Charakteristickou sú pre ňu jej „vlasy“, ktoré môžu presiahnuť dĺžku jedného centimetra. Vyskytuje sa napríklad na drevinách a rastie ako jeden zhluk visiacich vlasov. Koralovec ježovitý sa môže ľahko zameniť za in druhy koralovcov. V prírode sa vyskytujú najmä počas neskorého leta a jesene.
Huba sa využíva aj v kulinárskom priemysle a radí sa medzi lahôdky ako napríklad huba šitake. Jej chuť mnohí prirovnávajú k homárovi.
Neprehliadnite
Liek na Alzheimerovu chorobu?
Ako sme už spomínali, huba by mohla nájsť svoje využitie pri liečbe Alzheimerovej choroby či inej neurodegeneratívnej poruchy mozgu. Momentálne máme len málo informácií o tom, ako choroba v skutočnosti vzniká, no vedci majú predstavu o tom, ako prebieha. Pri Alzheimerovej chorobe dochádza k ukladaniu škodlivého beta-amyloidu v mozgu. To vedie k postupnému rozpadaniu nervových vlákien a buniek.
Medzi prvé príznaky Alzheimerovej choroby patria poruchy pamäte a nasleduje zmätenie či problémy s rozmýšľaním. Všetky nasledujúce symptómy sa objavujú s progresívnou degeneráciou mozgu.
V rámci štúdie publikovanej 16. novembra 2022 vedci odhalili gén APOE, ktorý je na chorobu najnáchylnejší spomedzi všetkých génov, ktoré sa v mozgu vyskytujú. Alzheimerova choroba preto poškodzuje tieto regióny viac ako iné časti mozgu. V rámci tejto štúdie vedci objavili aj to, prečo sa priebeh Alzheimerovej choroby môže líšiť.
„Určité formy Alzheimera sú pomerne vzácne, no môžu sa objaviť. Ide o formy, ktoré vedú k poškodeniu reči alebo zraku, namiesto toho aby poškodzovali pamäť. Vyšetrením mozgu sa zároveň zistí, či choroba poškodila odlišné časti orgánu,“ vysvetlil jeden z autorov minuloročnej štúdie, Brian A. Gordon.
Ak by sa vedcom podarilo zistiť, prečo sa pri niektorých ľuďoch objavuje iná forma Alzheimerovej choroby, tieto zistenia by mohli taktiež viesť k jej liečbe. Momentálne ale Alzheimer ostáva chorobou, ktorú síce môžeme spomaliť, no nedokážeme ju vyliečiť.
Komentáre