Veda a výskum

Vedci zistili, prečo Alzheimerova choroba poškodzuje určité časti mozgu viac ako iné

Autori štúdie publikovanej v novembri odhaľujú, prečo sú niektoré regióny mozgu náchylnejšie na ochorenie Alzheimerova choroby.

Alzheimerova choroba je druh neurodegenartívnej poruchy mozgu. Medzi jej prvé príznaky patria poruchy pamäte a nasleduje zmätenie či problémy s rozmýšľaním. Lekári vysvetľujú, že objavujúce sa symptómy odrážajú to, ako choroba postupne poškodzuje tkanivá mozgu.

Za ochorením stoja toxické proteíny, ktoré sa spočiatku koncentrujú v spánkových lalokoch a následne prechádzajú aj do iných častí orgánu, ktoré sú zodpovedné za našu schopnosť premýšľať a plánovať. Vedci z Washington University in St. Louis vo svojom novom výskume zistili, prečo sú niektoré časti mozgu náchylnejšie na Alzheimera ako iné.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Vo svojej štúdii publikovanej 16. novembra 2022 odhalili gén APOE, ktorý je na chorobu najnáchylnejší spomedzi všetkých génov, ktoré sa v mozgu vyskytujú. Časti mozgu, kde je APOE najaktívnejší sú tie, ktoré sú chorobou poškodené najviac. Zároveň by ich nález dokázal vysvetliť to, prečo sa priebeh Alzheimerovej choroby môže líšiť.

„Určité formy Alzheimera sú pomerne vzácne, no môžu sa objaviť. Tieto formy vedú k poškodeniu reči alebo zraku, namiesto toho aby poškodzovali pamäť. Vyšetrením mozgu sa zároveň zistí, že choroba poškodila odlišné časti orgánu,“ vysvetľuje jeden z autorov štúdie, Brian A. Gordon.

Vzácne formy Alzheimerovej choroby

Hoci sa toho stále veľa nevie o začiatku a priebehu ochorenia, výskumy postupom času odhalili, že sa ochorenie začína s proteínom amyloid beta. Ten sa v mozgu začína postupne hromadiť a vytvára povlak približne 20 rokov predtým, než sa objavia prvé symptómy choroby. Následne sa začne vytvárať ďalší proteín s názvom tau. Zakrátko začnú odumierať mozgové tkanivá a objaví sa degenerácia kognitívnych vlastností.

„Našli sme zhodu s vysokou genetickou expresiou génu APOE a regiónmi s najväčším poškodením tkaniva. Nie je to však len tento gén. 20 ďalších, ktoré sa najčastejšie spájajú s Alzheimerovou chorobou nájdeme v spánkových lalokoch. Tieto regióny mozgu sú niečím špecifické a to niečo ich robí náchylnými na Alzheimerovu chorobu,“ vysvetľuje Gordon.

Autori štúdie ďalej vysvetľujú, že každý v sebe máme určitú formu génu APOE. Ľudia s variantom APOE4 sú však až 12-krát náchylnejší na Alzheimerovu chorobu než všeobecná populácia. Je väčšia pravdepodobnosť, že mozog s rizikovým variantom génu začne akumulovať amyloid beta. Tým mozog umiestni na cestu k Alzheimerovej chorobe. S rovnakým množstvom amyloidu však dostane viac proteínu tau, čo vedci označujú ako „dvojitú ranu pre mozog“.

Práca autorov nekončí. V ďalších výskumoch sa pokúsia zistiť, ako sa vzorce genetickej expresie viažu na vzorce poškodenia mozgu proteínom tau pri pacientoch, ktorí trpia atypickou formou Alzheimerovej choroby. Ako sme už písali, vzácne formy Alzheimera môžu viesť napríklad k problémom so zrakom a nie s pamäťou, čo je pre chorobu typické. Vedci sa pokúsia zistiť, či existuje niečo špecifické, čo sa objavuje práve pri poškodení reči alebo zraku. Otázkou totiž ostáva prečo niektorí ľudia majú inú formu ochorenia. Odpoveď na túto otázku môže viesť k liečbe choroby.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close