Prehistorická živicová žuvačka prezrádza, čo jedli naši predkovia a aké mali zuby
Výskumníci v novej štúdii analyzovali prehistorickú živicu, z ktorej mladí tínedžeri žuvaním vytvárali lepidlo.
Výskumníci zo Stockholm University vo svojej novej práci zisťovali, čo jedli obyvatelia západného pobrežia Škandinávie pred 10-tisícmi rokmi. Odpovedať na túto náročnú otázku im pomohla DNA, ktorú našli v prehistorickej “žuvačke”.
Pred približne 10-tisíc rokmi komunity na západe Škandinávie lovili nielen ryby, ale aj iné zvieratá. DNA z prehistorickej žuvačky odhalila, že sa živili divinou, pstruhmi a občas aj lieskovými orechmi. Touto žuvačkou bola živica, ktorú žuvali hlavne mladí chlapci a dievčatá a vytvárali z nej lepidlo. Z tejto živice vedci zistili aj to, že jeden z mladistvých mal vážny prípad periodontitíty, teda zápalu ďasien, ktoré môže viesť až ku strate zubov alebo kostí. Tento jedinec musel mať problémy so žuvaním húževnatej diviny alebo aj tejto konkrétnej živice.
“V živici sme našli množstvo DNA sekvencií rastlín a živočíchov, ktoré títo ľudia konzumovali. Zároveň sme našli aj stopy baktérií, ktoré spôsobujú periodontitídu,” tvrdí doktor Emrah Kirdök, jeden z autorov štúdie.
Najstaršia žuvačka na svete
Prehistorickú žuvačku našli výskumníci na archeologickom nálezisku Huseby Klev, ktoré sa nachádza na ostrove Orust. Prvé vykopávky sa na nálezisku odohrali ešte pred 30 rokmi. Prehistorickú žuvačku výskumníci objavili spolu s niekoľkými kamennými nástrojmi a všetky artefakty datovali 9700 rokov do minulosti. Už v minulosti z týchto artefaktov získali genetické dáta troch jedincov.
“Tento jedinečný druh objavu nám ponúka obraz o živote drobnej skupiny lovcov a zberačov na západnom pobreží Škandinávie. Myslím že ide o úžasný objav. Existujú iné a viac zaužívané metódy skúmania jedálnička našich predkov z kamennej doby, no v tomto prípade vieme zo živice vyčítať, že ju žuvali tínedžeri a tí sa stravovali jeleninou, pstruhmi a lieskovými orechmi. Zároveň sme dokázali vyčítať, že aspoň jeden z tínedžerov mal problémy so svojimi zubmi,” vysvetľuje Anders Götherström, vedúci projektu, v rámci ktorého vznikla aj štúdia prehistorickej žuvačky.
Zaujímavým je v tomto smere aj výskum vedcov z University of Adelaide, ktorý bol publikovaný ešte v máji 2023. V rámci tohto výskumu vedci zisťovali na základe DNA kalcifikovaných baktérií na zuboch našich predkov, či ich mali zdravšie ako ich máme dnes. V tejto štúdii vysvetlili, ako zmena potravy od kamennej doby až po súčasnosť ovplyvňovala zdravie nášho chrupu. Z genetickej analýzy vedci vyčítali, že prechod na poľnohospodárstvo a manufaktúra potravín počas priemyselnej revolúcie mali na chrup človeka negatívny dopad.
Podľa štúdie výrazne ovplyvnila diverzitu baktérií v ústach človeka priemyselná revolúcia. Konzumácia spracovaného cukru a múky viedla k tomu, že v našich ústach začali dominovať baktérie prispievajúce k zubnému kazu. Hoci ústna hygiena nebola v prehistorickej dobe najlepšia, je možné, že naši predkovia mali až na pár prípadov prekvapivo zdravý chrup.
Neprehliadnite
Komentáre