Veda a výskum

V akom veku mali naši predkovia deti? Nová štúdia sleduje históriu človeka za posledných 250-tisíc rokov

Dĺžka jednej generácie nám pomáha lepšie pochopiť nielen biológiu, ale aj sociálnu organizáciu dávnych spoločenstiev.

Ak sa chceme dozvedieť viac o živote našich predkov, dĺžka určitej generácie nám vie veľa prezradiť nielen o biológii, ale aj o sociálnej organizácii spoločenstiev. V tomto smere výskumníci z Indiana University urobili prielom a v novej štúdii vysvetľujú, v akom veku mali naši predkovia deti.

Podarilo sa im to zistiť na základe novej metódy, vďaka ktorej mohli sledovať DNA mutácie naprieč generáciami. Ako autori vysvetľujú, ich práca umožňuje preskúmať nielen vyššie spomínané veci, ale aj environmentálne výzvy, ktorým predkovia čelili. Spolu s tým môžeme predpovedať, ako sa bude naša spoločnosť vyvíjať.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

„Z nášho výskumu vyplynulo, že dokážeme určiť kedy majú ľudia dieťa na základe DNA mutácií, ktoré na svojich potomkoch zanechajú. Rovnaký princíp sme uplatnili aj na našich predkov,“ vysvetľuje spoluautor štúdie, Matthew Hahn.

Za posledných 250-tisíc rokov mali naši predkovia deti okolo 26. roku života. Muži boli vždy o niečo starší, tí mali potomkov ku koncu 30. roka života, zatiaľ čo ženy v 23. roku. Pred 5-tisíc rokmi sa však veková priepasť o čosi zmenšila. Ženy majú potomkov o niečo neskôr, v 26. roku života. Vek, v ktorom mali predchádzajúce generácie potomkov sa nezvyšoval postupne, vysvetľujú autori.

„Evoluční biológovia zistili, že otcovia boli počas ľudskej evolučnej histórie kontinuálne starší ako matky, ale tento vekový rozdiel sa zmenšil.“

Mutácie na základe veku rodičov

Dieťa zdedí po svojich rodičoch približne 25 až 75 mutácií v DNA. Tie výskumníkom umožňujú porovnať DNA rodiča a potomka a na základe toho určiť, aké mutácie prebehli. Počas svojej práce výskumníci analyzovali DNA tisícov detí a na základe toho si všimli zaujímavý vzorec. Mutácie, ktoré v DNA prebehnú, závisia od veku matky a otca.

Práca výskumníkov sa však spočiatku nezameriavala na zistenie toho, v akom veku mali naši predkovia deti. Pôvodne skúmali mutácie v DNA, ktoré prechádzajú z rodiča na dieťa. Ich výskum spočiatku skúmal podobnosť a rozdiely mutačných vzorcov u ľudí v porovnaní s inými cicavcami. Ide o mutácie, ktoré sa označujú ako „de novo“. Ide o genetickú zmenu, ktorá nastane po prvýkrát, teda objaví sa u dieťaťa, zatiaľ čo rodičia túto mutáciu nemajú. Na základe tohto druhu mutácii vedci dokázali určiť vek otcov a matiek za posledných 250-tisíc rokov našej evolúcie.

Ako vysvetľujú autori, DNA sa nachádza v každej ľudskej bunke a vo svojej podstate je v nej zachytený náš evolučný príbeh. Výsledky tejto štúdie potvrdzujú teórie, ktoré existovali už dlhšiu dobu. Súhlasia napríklad s tým, že za poslednú dobu majú ľudia potomkov o niečo neskôr, než tomu bolo v minulosti. Zároveň však prostredníctvom DNA analýzy získavame oveľa lepšie pochopenie pre demografiu našich predkov. Aj DNA analýza preto pomáha lepšie pochopiť históriu človeka a nášho vývoja.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close