Mali naši predkovia zdravšie zuby? Výsledky štúdie mnohých prekvapia
Nedávna štúdia sa pozrela na dentálne zdravie našich predkov a ako sa menilo zmenou životného štýlu počas existencie ľudí.
Výskumníci z University of Adelaide sa v rámci nedávnej práce pozreli na DNA kalcifikovaných baktérií, ktoré sa nachádzali na zuboch našich predkov. Výskum umožnil lepší pohľad na to, ako zmena potravy od doby kamennej až po súčasnosť ovplyvňovala zdravie nášho chrupu.
Z genetickej analýzy vedci vyčítali, že prechod na poľnohospodárstvo a manufaktúra potravín počas priemyselnej revolúcie mali na chrup človeka negatívny dopad. Štúdia je prvou svojho druhu, ktorá skúma evolúciu chrupu za časové rozmedzie posledných 7500 rokov. Autori v rámci nej popisujú baktérie, ktoré sa začali v našich ústach objavovať, ako aj zdravotné následky týchto baktérií.
„Orálne baktérie nie sú až tak diverzné u moderných ľudí, ako to bolo pri historických populáciách. Mnohí veria, že táto nižšia diverzita vedie ku chronickým či iným ústnym ochoreniam v postindustriálnej spoločnosti,“ tvrdí profesor Alan Cooper, vedúci novej štúdie.
V rámci štúdie analyzovali kalcifikované baktérie z 34 prehistorických kostier, ktoré sa našli na území severnej Európy. Následne sa im podarilo objaviť zmeny v orálnych baktériách, ktoré mali lovci-zberači, prví farmári a ľudia z doby bronzovej a stredoveku. Zubný povlak v tomto smere reprezentuje jediný ľahko dostupný zdroj pre zachované baktérie v ľudskom tele. Genetická analýza povlaku môže vedcom pomôcť lepšie popísať, aký mala zmena životného štýlu dopad na zdravie našich predkov.
Trvalo chorý chrup
Ako sme už naznačili, kompozícia orálnych baktérií sa drasticky zmenila počas prechodu našich predkov z lovcov-zberačov na farmárov. Ďalšia výrazná zmena nastala pred približne 150 rokmi. Priemyselná revolúcia so sebou priniesla spracovaný cukor a múku, čo opäť viedlo ku zmene kompozície našich ústnych baktérií. Táto zmena drasticky znížila diverzitu baktérií a začali dominovať tie, ktoré prispievajú k zubnému kazu.
„Moderné ústa prakticky existujú v stave trvalého ochorenia,“ tvrdia autori štúdie.
Na tejto štúdii pracovali vedci viac ako 17 rokov. Vedci dokázali, že zubný kameň na prehistorických zuboch sa skladá z hustých más kalcifikovaných baktérií a jedla, no až donedávna nebolo možné určiť druh baktérií. DNA analýza sa ukázala ako správne riešenie. Výskumníci si ale dlhú dobu nevedeli poradiť s bakteriálnou kontamináciou z iných zdrojov, a to až do roku 2007. V tomto roku vznikli laboratóriá s mimoriadne prísnou dekontaminačnou politikou a protokolmi.
Neprehliadnite
Autori vo svojej práci pokračujú aj naďalej. Momentálne majú v pláne svoju štúdiu rozšíriť aj o ďalšie vzorky chrupu našich predkov. Vo svojej ďalšej štúdii by chceli získať viac vzoriek z minulosti, ale aj z iných kútov sveta. Následne do práce zahrnú aj iné druhy človeka, napríklad našich najbližších predkov, neandertálcov. Tento výskum by mohol jasne ukázať, aký mala zmena životného štýlu dopad na naše dentálne zdravie.
Komentáre