Predkovia všetkého suchozemského života mali jednu evolučnú nevýhodu: Čo prezradili ich lebky?

Výskum z University of Bristol odhalil komplexnú stavbu lebky prvých tetrapódov.

Tetrapódy mali jednu evolučnú nevýhodu
Zdroj: University of Bristol

Podľa štúdie vedcov z University of Bristol mali lebky tetrapódov alebo inak povedané štvornožcov, menej kostí ako odumreté, ale aj stále žijúce druhy rýb. Predpokladá sa, že to obmedzovalo ich evolúciu naprieč miliónmi rokov.

Tetrapódy sa označujú ako skupina stavovcov, ktorej zástupcovia majú dobre diferencované končatiny s prstami. Do tejto skupiny sa radia obojživelníky, ale aj blanovce, ktoré zahŕňajú plazy, vtáky a cicavce. Objavili sa koncom devónu pred približne 375-miliónmi rokov. Čo sa týka fosílií prvých tetrapódov, niektoré ostatky nie sú dosť kompletné. Vedcom teda niekedy robí problém spoľahlivo rozlíšiť či ide o štvornožca alebo len vyspelú rybu, ktorá bola na evolučnej ceste k štvornožcom.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

K výsledkom sa vedci dopracovali analýzou lebiek niekoľkých druhov živočíchov počas toho, ako prechádzali z vodného prostredia na súš. Zaujímavosťou ale je to, že komplexnejšie lebky prvotných tetrapódov nepodporovali diverzitu živočíšnych druhov ale naopak, zabraňovali ďalšej evolúcii druhov.

„Lebky tetrapódov mali všeobecne menej kostí než ich rybí predkovia, no ak ich len jednoducho spočítame, môžeme prísť o podstatné informácie. Preto sme využili aj sieťovú analýzu, v rámci ktorej sme kosti usporiadali a zistili, ktorá sa pripája na ktorú,“ vysvetľuje vedúci štúdie James Rawson.

Evolučná nevýhoda

Tetrapódy sa vyvinuli z rýb a považujú sa za prvé živočíchy s končatinami. Vedci ich zároveň považujú za predkov všetkého suchozemského života. Vedci z University of Bristol chceli lepšie pochopiť, ako sa postupom času menila ich lebka. V rámci výskumu študovali skladbu 100 žijúcich a už vyhynutých živočíšnych druhov.

„Môže to znieť zvláštne, no ak má určitý druh menej kostí, znamená to, že existujúce kosti musia byť prepojené s väčším množstvom susedných kostí. To znamená komplexnejšiu skladbu. Zároveň sme zistili že jedny z prvých tetrapódov mali lebky zložené viac-menej do jednej časti. Ich rybí predkovia mali lebky z niekoľkých výrazných častí,“ tvrdí Rawson.

Štúdia zároveň odhalila, že vznik tetrapódov súvisí s poklesom diverzity usporiadania lebečných kostí, čo výskumníkov prekvapilo. Naznačujú, že išlo o obmedzujúci prvok ich evolúcie, čo je v nesúlade s tým, že prvé tetrapódy opustili jedno prostredie a začali hľadať nový domov na súši. Vedci zároveň predpokladajú, že sa za týmto obmedzením ukrýva evolúcia krku, masové vymieranie života na Zemi, alebo iné obmedzenie.

Podobnú nízku diverzitu vidia aj v štruktúrach kostí v končatinách prvých tetrapódov. V tomto prípade však pokles nastal o 10-miliónov rokov skôr. Vedci usudzujú, že v prípade evolúcie lebiek a končatín hrali úlohu odlišné faktory. Vývoj prvých tetrapódov sa považuje za jeden z najdôležitejších míľnikov v evolúcii života na Zemi. Vedci vo svojej práci pokračujú a v ďalších výskumoch sa pokúsia poodhaliť o niečo viac z tohto kritického momentu v histórii planéty.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre