SpravodajstvoVeda a výskum

Plazy sa v určitom bode histórie stali dominantným druhom planéty: Čo k tomu prispelo?

Vedci z Harvardskej univerzity tvrdia, že masové vymieranie života za vzostup plazov nemôže. Ukazujú na niečo úplne iné.

Život na Zemi prešiel od svojho vzniku niekoľkými masovými vymieraniami. Biosféra (pozn. redakcie: vrstva planéty, kde sa vyskytujú formy života) sa neustále mení a prispôsobuje sa novým podmienkam vychádzajúcim buď zo zmeny podnebia alebo iných faktorov.

Sú to práve klimatické zmeny medzi obdobiami perm a trias, ktoré prispeli k dvom najväčším hromadným vymieraniam života na planéte. Počas druhého vymierania zmizlo z povrchu planéty približne 86% živočíšnych druhov. Oba masové vymierania sa odohrali na konci obdobia perm a znamenali jednu z najväčších zmien, akými si naša planéta prešla, informuje Eurekalert.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Počas obdobia perm totiž planéte dominovali synapsidy – predkovia moderných cicavcov. V tomto smere záleží na konkrétnej definícií, no všeobecne sa za synapsidy považujú takzvané cicavcovité plazy, no niekto do tejto skupiny živočíchov zahŕňa aj cicavce. Po masovom vymieraní sa dostali do popredia plazy. Za túto zmenu môže vymretie živočíchov, ktoré im predtým konkurovali, čím umožnili plazom osídliť nové územia a získať prístup k novým zdrojom jedla.

Vedci z Harvardskej univerzity ale vo svojej novej štúdii prinášajú o čosi iný pohľad. Veria že za rapídnu evolúciu plazov môžu v skutočnosti dlhodobejšie zmeny – presnejšie postupné zvyšovanie teplôt, ktoré trvalo približne 60-miliónov rokov.

„V rámci našej práce sme objavili dôkazy o tom, že sa rapídna evolúcia plazov prepája so zvyšovaním teplôt. Niektoré druhy sa vyvinuli rýchlo, iné pomalšie, no vo všeobecnosti platí, že evolúcia všetkých druhov plazov bola v tomto období oveľa rýchlejšia než v minulosti,“ vyjadril sa vedúci štúdie Tiago R. Simoes.

Globálne otepľovanie

V práci vedci z Harvardu preskúmali prvotné blanovce, čo sú živočíchy predstavujúce predkov pre všetky cicavce, plazy a vtáky. Blanovce sú charakteristické tým, že embryá majú zárodočné obaly. Väčšina blanovcov sú suchozemské živočíchy, len niektoré prešli do vodného prostredia.

Počas obdobia perm boli plazy relatívne vzácne, no to sa zmenilo s nástupom obdobia trias. Počas tohto obdobia vedci objavujú masívnu explóziu v druhoch plazov, čo viedlo k evolúcii krokodílov, korytnačiek alebo jašteríc. Proces vedúci k explózii tohto druhu života začal podľa vedcov pred 270-miliónmi rokov. Ich štúdia teda kráča proti teórií o tom, že sa plazy začali vyvíjať až po masovom vymieraní života medzi obdobiami perm a trias.

„Predpokladáme, že ich evolúcia začala desiatky miliónov rokov pred masovým vymieraním života,“ tvrdia autori.

Lepidosaurus bol druh plaza, ktorý sa vyvíjal úplne odlišnou cestou ako iné druhy. Namiesto rapídnej evolúcie sa ich telá menili veľmi pomaly v porovnaní s inými druhmi v tej dobe. Vedci sa domnievajú, že tieto živočíchy boli už vopred lepšie prispôsobené na vyššie teploty. Práve globálne otepľovane mohlo podľa autorov štúdie viesť k explózii plazov.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close