Je čas skutočný? Nevieme ho vidieť a ani len chytiť, ako ale vieme, že existuje?
Niekedy utečie ako voda, inokedy akoby stál. Takúto odpoveď na problém času prináša fyzika.
Čas je naozaj zvláštny. Všetci vieme že existuje, hoci ho nemôžeme vidieť a ani chytiť. Niekedy plynie hrozne pomaly, niekedy nám ubehne ako voda, no inštinktívne vieme, že po ráne prichádza obed a večer a potom príde ďalší deň.
Na základe času si vieme naplánovať, čo budeme robiť a vypočítať si, za koľko asi prídeme na nejaké miesto. Bežný človek, ale aj vedci sa zhodujú na tom, že čas je neoddeliteľnou súčasťou našich životov, no je naozaj skutočný? Podstatu času vysvetľuje expert z Informačnej služby Spoločenstva pre výskum a vývoj, CORDIS, Kazuya Koyama.
Koyama vysvetľuje, že vo fyzike existuje predstava absolútneho času, ktorá popisuje zmenu ako sekvenciu udalostí. Newtonovská alebo aj klasická fyzika opisuje spôsob, akým sa objekty pohybujú a čas je v tomto smere neoddeliteľnou súčasťou.
Isaac Newton veril, že čas je v celom vesmíre rovnaký a riadia ho univerzálne hodiny. Táto predstava je najbližšie tomu, ako ľudia čas vnímajú. Hodinky tikajú rovnako bez ohľadu na to, kde na planéte sa práve nachádzame. Vedci ale neskôr zistili, že čas sa môže správať diametrálne odlišne od Newtonovych predstáv.
Einstein totiž vo svojej teórii relativity predpovedal, že čas plynie odlišne na základe toho, ako rýchlo sa ako pozorovateľ pohybujeme. Neskôr Einstein dodal, že plynutie času ovplyvňuje aj gravitácia veľkého kozmického objektu. Einstein publikoval špeciálnu teóriu relativity v roku 1905 a všeobecnú teóriu relativity v roku 1915. Od tej doby bola mnohokrát testovaná a zakaždým sa ukázala ako správna.
Neprehliadnite
„Vnímanie plynutia času podľa Einsteina môže by mätúce, no dobrým príkladom je GPS. Tento systém funguje kvôli sieti satelitov, ktoré sa nachádzajú veľmi vysoko nad Zemou, pociťujú teda menšiu gravitáciu ako my. Podľa relativity by mal pre satelity čas plynúť pomalšie, no chyták je v tom, že sa pohybujú veľkou rýchlosťou. To ich vnímanie času spomaľuje,“ vysvetľuje Koyama.
Vedci musia chápať ako plynutie času funguje a aké faktory naň vplývajú, pretože aj to je kľúčom k správnemu fungovaniu systémov ako GPS. Aj to nám naznačuje, že čas je niečo, čo existuje aj za hranicami nášho vnímania.
Cestovanie v čase?
S otázkami relativity a plynutia času sa často objavuje otázka, či môžeme niekedy cestovať v čase. Teória relativity tvrdí, že cestovanie do budúcnosti je teoreticky možné. Ak sa nachádzate v rakete pohybujúcej sa 99% rýchlosti svetla, čas by mal pre vás plynúť pomalšie, zatiaľ čo pozorovatelia v pokoji ho vnímajú normálne. Po návrate z dlhej kozmickej cesty by ste boli o niekoľko rokov mladší než všetci na Zemi.
Cesta do minulosti je však oveľa fascinujúcejšou myšlienkou a námetom pre mnohé sci-fi filmy. Aj jej sa vedci venovali, no vo väčšine prípadov súhlasili s tým, že to nie je možné. S cestou do minulosti by sa však porušila kauzalita – súvislosť príčiny a následku. Príkladom je známy paradox starého otca. Ten tvrdí, že ak by ste sa vrátili do minulosti a zabili vášho starého otca ešte predtým, než spoznal svoju ženu, nenarodil by sa váš otec a tým pádom ani vy. Tým pádom by ste sa ani nemohli vrátiť v čase späť, aby ste také niečo urobili.
Koyama ale vysvetľuje problém z fyzikálneho hľadiska. Vesmír nie je rovnou plochou, ale môže sa ohýbať a deformovať, čo opäť dokázal Einstein v teórii relativity. Vesmír zároveň vnímal ako spojenie času a priestoru, čo označil ako časopriestor. Keďže je časopriestor flexibilný, na cestovanie do minulosti by museli vedci prísť na spôsob, ako ho ohnúť do opačného smeru.
Ako tvrdí Koyama, na to potrebujeme druh hmoty, ktorý vo vesmíre podľa našich vedomostí neexistuje.
Komentáre