Prečo niektoré mestá vydržia tisíce rokov, zatiaľ čo iné len niekoľko storočí? Toto sú rozhodujúce faktory
V rámci novej štúdie vedci analyzovali ruiny 24 miest a pokúšali sa zistiť, čo ich robilo úspešnými.
V histórii môžeme nájsť množstvo príkladov, kedy mestá vydržali len niekoľko storočí, zatiaľ čo iné prosperovali celé tisícročia, no málokedy môžu archeológovia zistiť, prečo je to tak. Vo väčšine prípadov sa pokúšajú nájsť stopy z ruín dávneho mesta, ktoré by im mohli ponúknuť lepší obraz o jeho historickom vývoji.
V rámci novej štúdie výskumníci z Field Museum preskúmali ruiny 24 miest na území dnešného Mexika a podarilo sa im zistiť, že mestá s dlhodobým historickým významom vykazovali kolektívnu formu vlády, investovali do infraštruktúry a presadzovali spoluprácu medzi domácnosťami.
„Už celé roky sme sa s kolegami pokúšali zistiť, prečo niektoré miesta zaniknú, zatiaľ čo iné si držia svoje postavenie aj tisíce rokov,“ hovorí Gary Feinman, vedúci štúdie.
Prečo niektoré mestá vydržia tisíce rokov?
Predchádzajúce práce autorov sa zameriavali na široké územie Mezoameriky v časovom rozmedzí tisícov rokov. Skúmali obrovské množstvo miest. Už vtedy si všimli, že tie, ktoré presadzovali blahobyt občanov, vydržali dlhšie ako tie, ktorým vládol despota. Aj nová štúdia sa uberá podobným smerom. Viac však skúma do hĺbky 24 miest, ktoré vznikli v rozmedzí rokov 1000 až 300 pred Kristom.
Archeológovia môžu získať predstavu o vláde mesta na základe toho čo ostalo z budov, ale aj mestských plánov, námestí či zachovaných monumentov.
„V rámci štúdie sme sa pozreli na architektúru, ekonomiku a rôzne faktory, ktoré držali mestá nad vodou. Zároveň sme si všímali akékoľvek stopy, ktoré by nám naznačili formu vlády v konkrétnom meste,“ vysvetľuje Feinman.
Ak sa v danom meste nachádzajú sochy jednotlivých vodcov, častokrát zobrazovaných v majestátnej forme, ide o celkom dobrý indikátor despotickej vlády. Ak sa ale v meste objavujú monumenty lídrov v skupinách, pravdepodobne existovala na danom mieste akási forma deľby moci. Lídri na týchto vyobrazeniach bývajú častokrát zahalení.
Neprehliadnite
Infraštruktúra bola nemenej dôležitým faktorom. V rámci štúdie zistili, že husté a prepojené obytné oblasti spolu s otvorenými námestiami, prispeli k lepšej udržateľnosti mesta a aj k jeho dôležitosti. Väčšina štúdií spája kolaps miest s klimatickými zmenami a podľa autorov nejde o zlý prístup, len má pár nedostatkov. Tieto práce hľadajú prepojenie s určitou environmentálnou krízou, pričom zabúdajú na dôležité faktory. Tými faktormi sú napríklad schopnosť lídrov a občanov vysporiadať sa s problémami. Niektoré mestá totiž dokázali prekonať aj vážnu klimatickú katastrofu a naďalej sa držali ako hlavné populačné centrá.
Aj tieto centrá čelili hurikánom, zemetraseniam, suchám či iným prírodným katastrofám. Prežili ale kvôli dobrému systému vlády, ktorý dokázal reagovať a prispôsobiť sa novým situáciám. Autori svoju štúdiu uzatvárajú tým, že mestá, ktoré vydržali najdlhšie, investovali do svojej infraštruktúry a mali istú formu kolektívnej vlády.
„Mestá, ktoré vydržali najdlhšie, mali kombináciu investícií do infraštruktúry a kolektívneho riadenia. Je to lekcia aktuálna aj dnes.“, konštatujú výskumníci.
Komentáre