Mayovia si prešli podobnou situáciou, akej čelíme dnes: Toto prispelo ku kolapsu ich civilizácie

Autori novej štúdie naznačujú, že stabilita spoločenstiev je závislá od stability podnebia, v ktorom žijú

Mayovia si prešli podobnou krízou, akou si prechádzame dnes
Zdroj: Unsplash (Marv Watson), PNGwing, Úprava: Vosveteit.sk

Medzi rokmi 1441 až 1461 Yucatánsky polostrov prechádzal výraznými klimatickými zmenami. Obyvatelia Mayskej ríše prechádzali obdobím ťažkostí, ktoré sa prejavovalo poklesom populácie, politickou nestabilitou a nakoniec aj otvoreným konfliktom. Ten znamenal kompletný kolaps mesta Mayapan, ktoré bolo dôležitým centrom ríše.

Univerzita Northumbria University cez Newswise sa vo svojej novej štúdii zamerala na to, ako môžu byť klimatické zmeny planéty prepojené s občianskymi nepokojmi, niečo, čo je relevantné aj dnes. Počas 15. storočia si Yucatánsky polostrov prechádzal dlhotrvajúcimi suchami a vznik občianskych a politických nepokojov v tomto období nemožno považovať len za zhodu náhod, čo dokazuje interdisciplinárny výskum.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Vedci vo svojej práci publikovanej v júli tohto roku spájajú paleoenvironmentálne, archeologické a historické dáta, aby získali čo najlepší obraz o tom, čím si Mayská ríša v danom období prechádzala.

„Objavili sme mimoriadne komplexné vzťahy, ktoré spájajú klimatické podmienky a spoločenskú stabilitu,“ vysvetľuje doktor Sebastian Breitenbach, odborník na environmentálne zmeny a ich dopad na ľudské spoločenstvá.

Mayovia boli známy pestovaním kukurice. Ich poľnohospodárstvo však bolo závislé na daždi a keď dážď prestal, ich schopnosť uživiť sa bola v ohrození. Ríši totiž chýbali dlhodobé skladiská potravy či zavlažovací systém. Keď nastala kríza, najbohatšie rody s odlišnými politickými záujmami začali medzi sebou súperiť.

„Nastala občianska vojna, ktorá zdevastovala integritu mesta Mayapan a inštitúcií, ktoré mali držať spoločenský poriadok,“ tvrdí Breitenbach.

Klimatické zmeny a vznik spoločenských nepokojov

Už predchádzajúce vedecké práce sa venovali analýze stalagmitov v jaskyniach Yucatánskeho polostrova. Keďže nebola voda, rast týchto jaskynných štruktúr sa pozastavil. V rovnakom období sa jazerá stali viac slané kvôli nedostatku dažďovej vody. Všetky dostupné dôkazy k sebe pasujú ako skladačka a vedcom pomáhajú lepšie pochopiť to, ako všetky tieto zmeny ovplyvnili správanie Mayov.

„Mayská ríša bola mimoriadne organizovaná spoločnosť, no dlhodobé zmeny mali aj na ňu obrovský dopad,“ hovoria autori.

Aj moderné spoločnosti sú závislé na daždi, hoci si to neuvedomujeme. Vplyvom globálneho otepľovania čoraz viac krajín trpí suchami, ktoré môžu do nich zaviesť nepokoj a neskôr aj konflikt. Aj vedúci štúdie, Douglas Kennett potvrdzuje, že v období 15. storočia sa objavili konflikty medzi rôznymi skupinami, ktoré sa považujú za mimoriadne výraznú sociálnu slabinu.

„Utrpenie a smrť sú dostatočnými faktormi na destabilizáciu akéhokoľvek spoločenstva. Mayská ríša sa v období sucha naštrbila a postupne sa oddelila. Rovnaké nepokoje prevládali aj v meste Mayapan čo nakoniec viedlo k jeho opusteniu. Skupinky sa jednoducho zobrali a odišli do svojho rodného miesta,“ vysvetľuje Kennett.

V meste bola situácia ešte vyhrotenejšia. Ťažké časy podľa autorov štúdie viedli k politickému násiliu, ktoré sa odohralo viac ako raz. Situácia však nebola až taká zlá. Malé skupinky dokázali prežiť migráciou do miest, ktoré ešte stále prosperovali. Mayská ríša sa stala decentralizovanou a ťažkú ranu dostal napríklad aj obchod.

Napriek tomu dokázala táto civilizácia prežiť až do 16. storočia, čo dokazuje, že ľudia si dokážu aj v čase krízy poradiť, no podľa autorov štúdie toto nie je ponaučenie, ktoré by sme si mali z osudu mesta Mayapan zobrať.

„Dnešné klimatické zmeny ma znepokojujú, no oveľa viac ma znepokojuje to, ako môžu zmeny zasiahnuť našu spoločnosť. Viaceré archeologické a historické záznamy poukazujú na to, že z minulosti by sme si mali zobrať ponaučenie. Aj dnes sú naše sociopolitické systémy v ohrození,“ uzatvára Kennett.

Viaceré štúdie poukazujú na to, že globálne otepľovanie nám už stojí na prahu a trieska na dvere. Predikcie do budúcnosti nie sú práve ružové a ak nič s otepľovaním neurobíme, Zem sa stane úplne inou planétou, než na akú sme zvyknutí.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre