Prečo nemáme 60 hodinový deň? Ďakovať za to môžeme tejto súhre náhod
Vedeli by ste si predstaviť dlhšie alebo naopak kratšie dni? História našej planéty rozpráva zaujímavý príbeh gravitačného "súboja".
Vieme, že deň má 24 hodín, no nie vždy tomu bolo tak a možno by tomu nebolo tak ani dnes, na čo upozornil výskum vedcov z University of Toronto.
Keď vznikol náš Mesiac, s najväčšou pravdepodobnosťou kolíziou Zeme s protoplanétou Theia, gravitačné interakcie Zeme a našej prirodzenej družice spôsobovali postupné spomaľovanie zemskej rotácie a tým aj dlhšie dni. Pred dvoma miliardami rokov sa však tento proces odrazu zastavil a dni ostávali rovnako dlhé približne miliardu rokov.
Výskumníci zistili, že gravitačné interakcie Zeme a Slnka dokázali vzdorovať gravitačnému vplyvu Mesiaca. Tieto dve sily boli v rovnováhe, čo znamená, že sa rotácia Zeme, ani dĺžka dňa, počas tohto obdobia nemenila. Dni sa od dvoch miliárd rokov dozadu až po 600-miliónov rokov dozadu zastavili na 19,5 hodinách. Autori štúdie upozornili aj na to, že ak by toto zastavenie neprebehlo, dnes by mali dni cez 60 hodín. Rovnováha gravitačných interakcií Zeme, Mesiaca a Slnka vznikla vďaka mimoriadne šťastnému vzťahu medzi teplotou zemskej atmosféry a rýchlosťou rotácie planéty okolo svojej osi.
Rovnováha dvoch síl
Mesiac vznikol pred približne 4,5-miliardami rokov, nie dlho po vzniku Zeme. V tomto období trval deň na planéte menej ako 10 hodín. Po formácií Mesiaca však začala naša prirodzená družica gravitáciou spomaľovať rotáciu našej planéty. Tento proces prebieha aj dnes. Experti tvrdia, že rotácia Zeme sa každé storočie spomalí o približne 1,7 milisekúnd.
„Slnečné svetlo má potenciál vytvárať atmosférické „prílivy a odlivy“ ktoré fungujú podobne ako tie vytvárané Mesiacom. Gravitácia Slnka našu planétu „ťahá“, no namiesto toho, aby spomaľovala jej rotáciu ju zrýchľuje,“ vysvetľuje teoretický astrofyzik Norman Murray, jeden z autorov štúdie.
Väčšinu geologickej histórie Zeme sily Mesiaca prevyšovali tie, ktorými na nás vplývalo Slnko, približne desaťnásobne. Preto sa rotácia Zeme spomaľovala, nie naopak.
Neprehliadnite
Pred dvoma miliardami rokov sa však stalo niečo zvláštne. Sily sa vyrovnali, pretože atmosféra bola o niečo teplejšia a prirodzene rezonovala, čiže frekvencia vĺn šíriacich sa atmosférou sa zhodovala s dĺžkou dňa. Táto špeciálna prirodzená rezonancia trvala miliardu rokov. Počas tohto obdobia trvalo „atmosférickému prílivu“ približne 10 hodín, než obišiel planétu. Dĺžka dňa zároveň dosahovala 20 hodín. Tento priaznivý pomer spôsobil, že sily Slnka mohli na obdobie miliardy rokov prekonať tie, ktorými na nás vplýval Mesiac.
Zaujímavosťou je, že prebiehajúce globálne otepľovanie taktiež mení teplotu atmosféry a tým aj jej prirodzenú rezonanciu. Autori štúdie podotýkajú, že tieto zmeny by mohli mať vplyv na dĺžku dňa na planéte. Ohrievaním atmosféry sa vzďaľujeme od špeciálnej rezonancie, ktorá vznikla pred dvoma miliardami rokov. Znamená to, že vplyv Mesiaca sa na našej planéte môže prejavovať viac a dni sa môžu stať dlhšími o niečo skôr, ako sa predpokladá.
Komentáre