Pozrite sa do hniezda tarantuly: Webbov vesmírny teleskop ponúka pohľad na najväčší hviezdotvorný región v kozmickom okolí
Webbov vesmírny teleskop prezradí vedcom viac o období kozmického poludnia, kedy formácia nových hviezd vrcholila.
30 Doradus je hviezdotvorný región, ktorý astronómovia poznajú pod prezývkou „hmlovina tarantula“. Jedného času sa v nej objavili tisíce mladých hviezd a odvtedy je to obľúbený cieľ astronómov, ktorý chcú pochopiť, ako tieto jasné kozmické telesá vznikajú a vyvíjajú sa.
Portál americkej NASA informuje, že len nedávno sa podarilo Webbovmu vesmírnemu teleskopu zachytiť záber hmloviny tarantula spolu s detailným pohľadom na jej štruktúru a galaxie, ktoré sa nachádzajú v pozadí. Hmlovina leží približne 161-tisíc svetelných rokov od nás v trpasličej galaxii Veľký Magellanov oblak. Zároveň je najväčším a najjasnejším hviezdotvorným regiónov v Lokálnej skupine blízkych galaxií.
V hmlovine tarantula môžete nájsť tie najmasívnejšie a najhorúcejšie hviezdy, aké astronómovia poznajú. Záber vytvoril Webbov vesmírny teleskop prostredníctvom prístroja NIRCam (pozn. redakcie: Near-Infrared Camera). Svoj názov dostala hmlovina podľa toho, že pripomína hniezdo tarantuly vystlané pavučinou. V centre fotografie si môžete všimnúť pomerne veľkú dieru, ktorá bola „vyhĺbená“ obrovským množstvom radiácie pochádzajúcej z množstva mladých hviezd.
Kolíska nových hviezd
Radiácii a hviezdnemu vetru dokážu odolávať len tie najhustejšie regióny hmloviny tarantula, vysvetľuje NASA. Plyn sa v týchto oblastiach formuje do pilierov, v ktorých sa nachádzajú protohviezdy. Postupom času sa aj z týchto zárodkov stanú plnohodnotné hviezdy a tie opäť zmenia tvar hmloviny.
Čím väčšia vlnová dĺžka, tým odlišnejší pohľad sa astronómom naskytol. V stredných infračervených vlnových dĺžkach horúce hviezdy ustupujú do úzadia a studený plyn spolu s prachom, žiari o niečo jasnejšie. Kratšie vlnové dĺžky sú pohltené hmlovinou a nedostanú sa do optiky Webbovho teleskopu.
Neprehliadnite
Hmlovina tarantula je pre astronómov fascinujúcim objektom kvôli jej kompozícii. Tá pripomína obdobie „kozmického poludnia“, teda niekoľkých miliárd rokov po veľkom tresku. Po vzniku prvých hviezd a konci kozmického úsvitu bola tvorba nových hviezd na vrchole. Aj v našej Mliečnej dráhe sa nachádzajú hviezdotvorné regióny, no tie v porovnaní s hmlovinou tarantula blednú. Hmlovina je teda najbližším objektom umožňujúcim vedcom pochopiť chemické zloženie vesmíru v období, kedy sa nové hviezdy tvorili ako na páse.
Webbov vesmírny ďalekohľad sa pozrie aj na vzdialenejšie galaxie, ktoré vznikli práve počas obdobia kozmického poludnia. Následne dáta porovnajú s hmlovinou tarantula. Hoci astronómovia pozorujú hviezdy už pomerne dlhú dobu, stále nie je proces ich vzniku úplne pochopený. Predchádzajúce teleskopy totiž mali problém nahliadnuť za hustý závoj hmloviny a pozrieť sa, čo sa deje v jej hlbších vrstvách.
V tomto prichádzajú na rad teleskopy novej generácie, medzi ktoré sa radí aj Webbov vesmírny teleskop. Ten astronómom ukazuje tvár vesmíru, ktorú až donedávna zahaľovalo rúško tajomstva.
Komentáre