Webbov vesmírny teleskop zachytil dokonalý Einsteinov prstenec: Pozrite ako vyzerá relativita v praxi
Medzi najnovšie objavy teleskopu budúcej generácie patrí aj jedna z najstarších galaxií vo vesmíre, ktorej svetlo deformoje gravitačná šošovka.
Webbov vesmírny teleskop priniesol už celú radu pôsobivých objavov – od najhlbšieho záberu vesmíru až po identifikovanie oxidu uhličitého v atmosfére vzdialenej exoplanéty. Teleskop nezaspal na vavrínoch a tentokrát posiela záber na dokonalý Einsteinov prstenec.
Einsteinov prstenec vzniká, keď svetlo zo vzdialeného svetla prechádza cez zakrivený priestor spôsobený masívnou galaxiou medzi zdrojom a našou planétou. Gravitácia objektu uprostred spôsobí zakrivenie trajektórie svetla a vznik pôsobivého fenoménu deformovaného obrazu. Einsteinove prstence môžu byť len oblúky, no pri správnom uhle možno úkaz pozorovať ako uzatvorený okruh svetla pripomínajúci prstenec.
Webbov vesmírny teleskop zachytil úkaz prostredníctvom vedeckého prístroja MIRI (pozn. redakcie: Mid Infrared Instrument). O farebnú verziu fotografie sa podelil užívateľ sociálnej siete Twitter, s prezývkou Spaceguy44.
Here's my colorization of the previously spotted Einstein Ring Galaxy SPT-S J041839-4751.8 with #JWST's MIRI
I made a colorization of the NIRCam image, but I wasn't too satisfied with it. Maybe I'll post it later if I improve it.#JamesWebb #NASAWebb pic.twitter.com/UxJRxNhqpX
— Spaceguy44 🌌 (@spaceguy44) August 23, 2022
Na zábere môžete vidieť galaxiu SPT-S J041839-4751.8, ktorá sa od Zeme nachádza približne 12-miliárd svetelných rokov. Považuje sa teda za jednu z najstarších galaxií vo vesmíre. Táto galaxia sa nachádza priamo za ďalšou, ktorú na zábere môžete vidieť ako modrú bodku. Táto galaxia je mimoriadne masívna čo znamená, že priestor okolo nej je pokrivený a vzniká gravitačná šošovka.
Neprehliadnite
Tá, podobne ako klasická šošovka, ohne dráhu svetla a zároveň spôsobuje, že sa nám zdá byť objekt o niečo väčší, než v skutočnosti je. Gravitačnú šošovku predpovedal Albert Einstein už v roku 1912, keď sformuloval svoju teóriu relativity, informuje Live Science.
Ak by nebolo gravitačnej šošovky, deformovanú galaxiu by nebolo možné pozorovať. Na záberoch z Webbovho vesmírneho ďalekohľadu by sa javila len ako drobná bodka svetla. Vedci gravitačnú šošovku používajú na pozorovanie vzdialených objektov a podľa niektorých teórií by aj gravitácia nášho Slnka mohla byť využitá ako gravitačná šošovka. Tá by nám umožnila priamo zachytiť povrch blízkych exoplanét.
Dôležitý fenomén
Niekoľko Einsteinových prstencov zachytil aj Hubblov vesmírny ďalekohľad. Medzi objavy tohto vesmírneho teleskopu patrí aj GAL-CLUS-022058s – najväčší a najkomplexnejší Einsteinov prstenec, aký bol objavený. Hoci je tento úkaz najkomplexnejší, v tomto prípade nejde o dokonalý kruh, aký sa podarilo zachytiť Webbovmu vesmírnemu ďalekohľadu.
Astronómovia objavili už stovky Einsteinových prstencov, pričom nejde len o pekné zábery. Deformované svetlo dokážu zrekonštruovať do pôvodného objektu a tým odhaliť detaily, ktoré by inak viditeľné neboli. Samotná deformácia svetla závisí od gravitačnej sily objektu, preto môžu vedci na základe Einsteinovho prstenca odhaliť akú má galaxia alebo čierna diera hmotnosť. Zároveň dokážu pozorovať objekty, ktoré by bez zväčšenia gravitačnou šošovkou boli príliš tmavé na to, aby ich astronómovia pozorovali.
Einsteinov prstenec zachytený Webbovým vesmírnym teleskopom je ďalšou pôsobivou demonštráciou jeho schopností a čaká nás množstvo ďalších fascinujúcich objavov.
Komentáre