Webbov vesmírny teleskop opäť vyráža dych: Toto je jeho prvý priamy záber vzdialenej exoplanéty
Tento záber značí moment, kedy sa odbor astronómie navždy zmení. Čo môžeme očakávať od teleskopu novej generácie?
Webbov vesmírny ďalekohľad prináša svoj úplne prvý pohľad na exoplanétu, ktorá je približne 5 až 10-krát ťažšia ako Jupiter, informujú vedci z University of Exeter. Tento plynný obor nesie označenie HIP65426b a je starý približne 20-miliónov rokov. Od Zeme sa nachádza približne 385 svetelných rokov.
„Táto priama fotografia značí moment, ktorý mení úplne všetko a to nielen pre Webbov vesmírny ďalekohľad. V rukách máme novú sadu nástrojov, pomocou ktorých môžeme analyzovať chemické zloženie exoplanét,“ vysvetľuje Sasha Hinkley z University of Exeter.
Planétu po prvýkrát objavili v roku 2017 prostredníctvom vedeckého nástroja SPHERE, ktorý sa nachádza na rádiovom teleskope VLT (pozn. redakcie: Very Large Telescope). Predchádzajúce zábery vytvorili z dát, ktoré nástroj zachytil v infračervenom spektre a pokrývali len veľmi úzku časť emisií, ktoré planéta vyžarovala.
Talk about out of this world! This is Webb’s first direct image of a planet outside of our solar system, and it hints at Webb’s future possibilities for studying distant worlds: https://t.co/ITcl6RItLa
Not what you expected? Let’s walk through the details👇 pic.twitter.com/bCgzW0dcUE
— NASA Webb Telescope (@NASAWebb) September 1, 2022
Webbovmu teleskopu sa po prvýkrát podarilo priamo zachytiť planétu. Väčšina exoplanét je objavená nepriamymi metódami, napríklad keď prejde popred hviezdu a zníži tým jej jasnosť. Zachytiť planétu priamo je mimoriadne náročné, pretože hviezda, okolo ktorej teleso obieha, je spravidla oveľa jasnejšia. Novému vesmírnemu teleskopu sa však podarilo zachytiť emisie, ktoré by kvôli zemskej atmosfére nebolo možné zachytiť. Emisie zároveň naznačujú existenciu kremičitanov v atmosfére. Sú to minerály, ktoré v prípade exoplanéty HIP65426b existujú vo forme jemného prášku.
Čo bude ďalej?
Astronómovia veria, že Webbov vesmírny teleskop dokáže priamo zachytiť aj ďalšie svety za hranicami Slnečnej sústavy. Zároveň odhalí detaily ohľadom chemickej kompozície ich atmosfér. Len nedávno sa vesmírnemu teleskopu podarilo zachytiť prvú jasnú stopu oxidu uhličitého v atmosfére planéty mimo Slnečnej sústavy.
Neprehliadnite
V tomto prípade išlo o planétu WASP-39b, ktorá od nás leží približne 700 svetelných rokov. Objavom dal Webbov teleskop astronómom nádej do budúcna, presnejšie nádej v to, že teleskop môže pozorovať aj menšie svety o niečo podobnejšie Zemi. Webb pracuje v spektre, ktoré je dôležité pre odhaľovanie niekoľkých dôležitých látok, napríklad metánu a vody.
Čím viac planét Webbov teleskop analyzuje, tým lepšiu predstavu astronómovia získajú o tom, ako vznikli kozmické telesá v našej sústave, alebo či za jej hranicami existuje planéta s vhodnými podmienkami pre život. Atmosférická kompozícia určitej planéty zároveň vedcom rozpráva, ako mohla vzniknúť.
Čo sa však týka planéty HIP65426b, tá sa nachádza približne 100 astronomických jednotiek od hviezdy, teda stokrát ďalej, než Zem od Slnka. To umožnilo Webbovmu teleskopu planétu rozlíšiť a oddeliť ju od svetla hviezdy. Na blokovanie hviezdy využil teleskop takzvaný koronagraf, ktorý sa nachádza na prístrojoch NIRCam a MIRI. Koronagraf je sada masiek, ktoré dokážu blokovať svetlo hviezdy a odhaliť planétu, ktorá sa v jej blízkosti nachádza. Astronómovia v tomto prípade nečakali že budú koronagrafy fungovať tak dobre.
Komentáre