Poznajú mimozemské civilizácie, že sa na Zemi nachádza život?
Zem je jedinou planétou, na ktorej 100% existuje život. Ako teda vyzerá z iného uhla pohľadu?
Vedci po celom svete sa snažia zistiť, ako by mohla vyzerať planéta vhodná pre život. Málokto sa však zamyslí nad tým, ako by mohla vyzerať naša Zem pre mimozemských astronómov. Ako vysvetľuje portál Science Alert, tento myšlienkový experiment je v skutočnosti mimoriadne užitočným nástrojom ako pochopiť potenciálne obývateľné svety za hranicami Slnečnej sústavy.
V rámci novej štúdie sa preto vedci rozhodli nájsť odpoveď. Zatiaľ astronómovia nepoznajú ani jednu obývateľnú planétu s výnimkou tej našej. Všetky doterajšie objavy sú len náznakmi a hoci sú stopy sľubné, nič ešte nenaznačuje tomu, že potenciálne obývateľná planéta má skutočne vhodné podmienky pre život.
„Čaká nás ešte veľa vedeckých prác, než môžeme s istotou povedať, či je určitá exoplanéta obývateľná alebo nie,“ vyjadril sa autor štúdie, Jean-Noel Mettler.
Objavenie života za hranicami našej planéty alebo Slnečnej sústavy, sa považuje za svätý grál kozmológie. S technologickým pokrokom vedci získavajú do rúk čoraz silnejšie nástroje, ktoré nám pomáhajú dopracovať sa k definitívnej odpovedi. Môžeme preto celkom logicky predpokladať, že akákoľvek civilizácia by s pokrokom získala rovnaké možnosti.
Z jedného pozorovania to nejde
V rámci štúdie vedecký tím skúmal spektrum infračervených emisií a ako by sa tieto dáta javili vzdialenejšiemu pozorovateľovi. Výsledky štúdie naznačujú výrazné sezónne zmeny v prvkoch, ktoré možno považovať za biologické stopy. Tieto stopy sa líšia aj podľa toho, z akého uhla sa na planétu mimozemské civilizácie pozerajú.
Pre potreby štúdie vedci preskúmali pohľad na severný a južný pól planéty a pohľad z rovníka na oboch pologuliach.
Neprehliadnite
„Neexistuje jednotné spektrum termálnych emisií. Namerané hodnoty závisia od ročného obdobia, ale aj od uhla, pod ktorým sa potenciálna civilizácia na planétu pozerá,“ vysvetľuje Mettler.
Výsledky naznačujú, že jedno meranie nestačí na to, aby mohol niekto charakterizovať tak dynamickú planétu, akou je naša Zem. Emisie sa môžu drasticky líšiť aj v prípade, že vedci počas štúdie vôbec nebrali do úvahy oblaky. Na tie sa zamerajú v ďalších krokoch, no výsledky budú ešte o niečo komplikovanejšie.
Komplexnosť našej planéty podľa autorov znamená to, že jej skúmanie z kozmických vzdialeností musí byť mimoriadne náročné. Autori vysvetľujú, že charakterizovať planétu nie je možné pomocou jedného merania, ale sústavného skúmania nielen v spektre termálnych emisií, ale aj odrazeného svetla. Väčšina našich poznatkov pochádza z niekoľkých tranzitov exoplanéty, teda prechodu popred hviezdu okolo ktorej obieha. Takéto pozorovania majú ale svoje obmedzenia.
Webbov vesmírny teleskop otvára novú generáciu pozorovaní exoplanét. Vedcom umožní oveľa detailnejší pohľad na svety za hranicami Slnečnej sústavy. Ako dodávajú autori štúdie, v tomto prípade musia astronómovia rozumieť tomu, na čo sa pozerajú.
Komentáre