Pod zemskou kôrou sa nachádza dodnes nepoznaná nová vrstva

Zem sa skladá z kôry, plášťa a jadra. V rámci nového výskumu vedci zistili, že hneď pod kôrou leží nová a doteraz nepoznaná vrstva.

Pod zemskou kôrou sa nachádza nová vrstva
Zdroj: LEONELLO CALVETTI/DREAMSTIME, Junlin Hua/UT Jackson School of Geosciences, Úprava: Vosveteit.sk

Naša planéta Zem sa skladá z niekoľkých vrstiev. Najvrchnejšou je zemská kôra, na ktorej žijeme, potom nasleduje zemský plášť, vonkajšia časť jadra a vnútorná časť jadra. Vedci z University of Texas, Austin však objavili novú vrstvu, ktorá sa nachádza hneď pod zemskou kôrou.

Nová vrstva sa skladá z čiastočne roztavenej horniny a vedci sa domnievajú, že by mohla pomôcť uzavrieť dlho pretrvávajúcu debatu o tom, ako sa tektonické platne pohybujú. V podobnej hĺbke sa totiž vedcom podarilo charakterizovať regióny roztavenej hmoty a v štúdii po prvýkrát charakterizujú novú vrstvu na globálnej úrovni a jej potenciálnej úlohe v procesoch platňovej tektoniky.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Predpokladá sa, že nová vrstva leží približne 160 km pod povrchom a je časťou astenosféry. Tá sa nachádza hneď pod tektonickými platňami vo vrchnej časti zemského plášťa. Astenosféra je mimoriadne dôležitou pre platňovú tektoniku, pretože umožňuje platniam pohyb po plášti. Zvláštnosťou je ale fakt, že tavenina na prvý pohľad neovplyvňuje to, ako sa pohybuje hornina v plášti.

„Keď sa bavíme o tavení, logicky predpokladáme, že tavenina hrá veľkú úlohu pri viskozite materiálu. Zistili sme však, že dopad na prúdenie v zemskom plášti je minimálny,“ vysvetlil Junlin Hua, vedúci výskumu.

Konvekcia je podľa vedcov hlavnou príčinou pohybu tektonických platní. V útrobách našej zeme horúci materiál stúpa vyššie, zatiaľ čo chladnejší materiál klesá do hlbín, kde sa opäť ohrieva. Interiér našej Zeme je z väčšej časti pevný, no na dostatočne dlhej časovej osi môžeme pozorovať ako sa horniny pohybujú, podobne ako med.

Nová vrstva Zeme

Vrstva taveniny nemá až tak veľký dopad na pohyb tektonických platní, vďaka čomu môžu vedci túto vrstvu z modelov vylúčiť. Zatiaľ však vedia len to, že nevplýva na procesy v globálnom merítku. Či nemá vplyv lokálne zatiaľ vedci nemôžu vylúčiť.

„Výsledky našej štúdie nám ukazujú, že táto vrstva je len ukážkou toho, čo sa deje v útrobách našej Zeme, nie je to teda nič, čo by aktívne prispievalo k hocičomu,“ tvrdí Thorsten Becker, spoluautor štúdie.

Myšlienka pátrať po novej vrstve Zeme sa zrodila počas výskumu zemského plášťa pod Tureckom. Seizmické vlny ukázali, že sa pod kôrou nachádza čiastočne roztavená hornina. Následne autori získali seizmické dáta aj z iných častí sveta, dokým nezískali úplný obraz astenosféry. Spočiatku verili, že narazili na anomáliu, no neskôr zistili, že rovnaké výsledky získavali zo seizmických dát po celom svete.

Pod zemskou kôrou sa nachádza nová vrstva
Zdroj: Junlin Hua/UT Jackson School of Geosciences, Diagram astenosféry, ktorý napomáha doskovej tektonike, kde výskumníci z Geosciences UT Austin Jackson School of Geosciences tvrdia, že detekovali globálnu vrstvu čiastočného topenia (zobrazené škvrnitou červenou farbou).

Prekvapením však bolo aj to, že autori nenašli žiadne prepojenie s pohybom tektonických platní, hoci táto roztavená vrstva obklopuje takmer polovicu zemegule. Pochopenie astenosféry vedci vnímajú ako obrovský krok k pochopeniu platňovej tektoniky a v ďalších štúdiách sa pokúsia odhaliť viac tajomstiev tejto vrstvy.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre