Pochovávanie v jaskyniach nemalo len praktický význam: Vedci objavujú stopy po úmyselnej manipulácii ostatkov naprieč tisícročiami
Autori výskumu dokazujú, že naprieč tisícročiami naši predkovia zdieľali určité symbolické alebo kultúrne hodnoty pri pochovávaní predkov.
Pochovávanie našich predkov v jaskyniach na juhu Pyrenejského polostrova počas doby kamennej je vedcami pomerne dobre zaznamenané. Čo však aj po rokoch výskumov ostáva záhadou je kultúrny význam týchto pohrebov.
V oblasti južného Španielska je v tomto kontexte najdôležitejšou jaskyňou Cueva de los Marmoles, ktorá ukrýva množstvo zamiešaných ostatkov kostier. Ako vysvetľujú autori štúdie, publikovanej v PLOS ONE, táto jaskyňa mohla našim predkom slúžiť ako pohrebisko od obdobia neolitu až do neskorej bronzovej doby. Autori výskumu využili niekoľko vedeckých metód na to, aby ostatky našich predkov datovali a zistili, koľko jedincov mohlo byť na tomto pohrebisku pochovaných. Výskumníci zistili, že ostatky pochádzajú z piateho až druhého tisícročia pred Kristom.
V jaskyni našli ostatky minimálne 12 jedincov, z toho sa predpokladá, že sedem bolo dospelých. Výskumníci objavili podozrivo málo prvkov z rúk a nôh, čo môže naznačovať, že telá do jaskyne predkovia pochovali v určitom štádiu rozkladu. Zároveň sa však našli na kostiach aj známky manipulácie, v tomto prípade fraktúry, modifikácie kanála kostnej drene a stopy po zárezoch. Tie naznačujú úmyselné čistenie od mäkkých tkanív a v niektorých prípadoch aj opätovné použitie ostatkov. V tomto prípade vedci myslia pohár z ľudskej lebky, ktorý sa našiel v jaskyni a dve stehenné kosti, ktoré použili naši predkovia ako nástroje. Spojením všetkých týchto nálezov autori štúdie usudzujú, že počas obdobia neolitu naši predkovia zdieľali systém ideológie centrovaný na ľudské telo.
“Používanie jaskýň ako pohrebísk považujeme za kultúrny fenomén, ktorý má širokú geografickú a chronologickú distribúciu. Podobné praktiky pozorujeme u agrárnych spoločenstiev z Európy, Ázie, Afriky, Ameriky či ostrovov v Tichom oceáne,” píšu autori výskumu.
Pochovávanie v jaskyniach malo praktický, ale aj duchovný význam
Autori ďalej vysvetľujú, že fenomén používania jaskýň na pochovávanie zosnulých naplno prepukol od skorého neolitu, teda približne v šiestom tisícročí pred Kristom. Vtedy sa začali objavovať naozaj veľké pohrebiská v prirodzených jaskynných systémoch. Čo sa týka Pyrenejského polostrova, skúmanej oblasti, výskumníci zaznamenali nejaké jaskynné pohrebiská začiatkom neolitu, no v oblasti tento fenomén prepukol až v neskoršom neolite, teda v piatom až štvrtom tisícročí pred Kristom.
Ako sme už spomenuli, niektoré ostatky mali znaky posmrtnej manipulácie. Medzi ne sa mimo iné radí aj odstraňovanie mäsa z kostí. Hoci pravý význam tejto praktiky ostane pravdepodobne záhadou, autori štúdie poukazujú na možnú konzumáciu mäsa mŕtvych. Množstvo ostatkov a ich datovanie poukazuje na to, že jaskyňu Cueva de los Marmoles používali naši predkovia najmenej tri tisícročia. Podobné znaky na ostatkoch, rovnako aj fakt že boli pochované na rovnakom mieste, naznačujú aspoň nejakú formu zdieľaných kultúrnych praktík.
Neprehliadnite
Jaskyne zároveň mohli pre našich predkov predstavovať z hľadiska zbavenia sa zápachu, ukrytia mŕtvych tiel a hygieny ideálny spôsob ako sa vysporiadať s mŕtvym telom. Vedci ale veria, že čisto praktické záležitosti nie sú ideálnym vysvetlením. Veria, že pochovávanie mŕtvych v jaskyniach ovplyvnili aj symbolické alebo kultúrne prvky.
Komentáre