Bezhlavé kostry vo Vrábľoch: Zvláštne „pohrebisko“ ukazuje život a vieru našich predkov z obdobia neolitu
Neďaleko Vrábľov sa objavili stopy až troch neolitických usadlostí, ktoré boli na svoju dobu pomerne veľké.
Už dávnejšie vedci z Kiel University objavili neďaleko Vrábľov zvláštny nález. Išlo o hrob z doby kamennej, v ktorom objavili niekoľko kostier bez hlavy. Tomuto nezvyčajnému nálezu sa venovali aj výskumníci z Nitry.
Výskum vedcov doviedol k zisteniu, že tieto pohrebné praktiky mali v minulosti veľký symbolický význam. Na území dnešných Vrábľov v rokoch 5250 až 4950 pred našim letopočtom existovali až tri usadlosti, ktoré boli na dané obdobie pomerne veľké. Podľa odhadov výskumníkov sa v usadlostiach nachádzalo až 69 obydlí, v ktorých žilo približne 590 obyvateľov. Jedna z usadlostí bola obklopená priekopou a palisádou.
Vo vnútri priekopy vedci našli kostry ľudí, ktorí boli dovnútra bezhlavo hádzaní alebo dotiahnutí. V tejto dobe sa riadny pohreb považoval skôr za výnimočnosť. Vedci sa zamýšľali nad tým, prečo ľudia pochovávali mŕtvych okolo usadlosti. Na to však museli celý prípad rozobrať, ako pri „kriminálnom vyšetrovaní“, tvrdí Martin Furholt, vedúci výskumu.
Jednou z prvých vedúcich hypotéz bolo to, že miesto, kde pochovali mŕtvych odzrkadľovalo ich sociálny status. Ak niekoho hodili do priekopy okolo usadlosti, mohlo ísť o človeka, ktorého spoločnosť vyvrhla, mohlo ísť napríklad o zločincov. To by vysvetľovalo aj to, prečo sa kostry našli bez hláv. V tejto dobe sa zločinci častokrát popravovali zoťatím hlavy.
Hoci sa kostry javili ako nahádzané do priekopy, vedci si všimli niekoľko vzorcov. Kostry sa objavovali v otvoroch priekopy a spravidla vo dvojici, niekedy aj v trojici. Možno teda vôbec nešlo o zločincov.
Neprehliadnite
Obdobie zmien
Prípad sa však zamotáva, lebo o hlavu prišli telá až po smrti, čo objavila antropologička Maria Wunderlich. Telá však neprišli len o hlavu, ale aj o niekoľko iných častí, napríklad o ruky a nohy.
„Odseknutie hlavy a časti končatín, rovnako ako hodenie tiel do priekopy, bol vedomý čin, ktorý sledoval určité pravidlá,“ vysvetľuje Wunderlich.
Mŕtvoly boli niekoľko týždňov staré, keď im odsekli časti tela, no ešte nie úplne rozložené. Výskumníci nevedia povedať či sa ešte predtým nachádzali na inom mieste, alebo ich obyvatelia usadlosti opäť vykopali.
„Prechovávanie lebiek a odtínanie končatín bolo počas neolitu bežné. Tieto akty sa spájali s náboženstvom alebo mágiou, no presný význam nie je známy,“ vysvetľuje Johannes Muller, ktorý sa na výskume podieľal.
Dodáva, že z objavu je jasné, že k týmto ľuďom sa neolitická spoločnosť správala inak. V tomto prípade ide o zvláštny spôsob zbavenia sa mŕtvych ľudí, no väčšina kostier sa datuje do roku 5-tisíc p.n.l., teda do doby veľkého spoločenského rozmachu. Ľudia opúšťali staré usadlosti a zakladali si nové. Zmenila sa aj architektúra, nástroje a spôsob komunikácie na regionálnej úrovni. V tomto prípade však možno hovoriť o období, kedy sa rituály a zvyky minulosti stali zastarané.
Ľudia si začali vytvárať nové štruktúry a nové myšlienky sa dostávali do popredia. Telá objavené vo Vrábľoch vedci považujú ako za odkaz pre bohov, ktorých v tej dobe ľudia vyznávali.
Komentáre