SpravodajstvoVeda a výskum

Čo podnietilo kultúrny vývoj na prelome doby kamennej a bronzovej? „Ženská migrácia“ trvala pozoruhodne dlhú dobu

Vedci z inštitútu Maxa Plancka prichádzajú so zaujímavou teóriou po analýze viac ako 80 ostatkov.

Čo bolo v dobe kamennej a bronzovej dôležité pre šírenie a výmenu kultúrnych zvykov? Výskum vedcov z inštitútu Maxa Plancka ukázal, že kľúčom boli ženy, ktoré precestovali obrovské vzdialenosti, aby zakladali rodiny.

V rámci výskumu sa vedci zamerali na oblasť Lechtal v Nemecku. Podarilo sa im zistiť, že väčšina žien pred 4-tisíc rokmi prišla buď z Česka alebo centrálneho Nemecka. Muži vo väčšine prípadov ostali na rovnakom mieste, kde sa narodili. Obdobie, kedy ženy cestovali za založením rodiny pretrvalo až 800 rokov počas prechodu z doby kamennej do skorej doby bronzovej.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Toto sťahovanie podľa názoru výskumníkov výrazne podporilo výmenu kultúrnych artefaktov alebo myšlienok, čo zároveň mohlo viesť k vývoju nových technológií. Vo svojej práci vedci analyzovali ostatky 84 jedincov pomocou genetickej a izotopickej analýzy. Tieto osoby pochovali niekedy v rozmedzí rokov 2500 až 1650 pred našim letopočtom. Cintoríny, na ktorých ostatky našli patrili individuálnym usadlostiam a nachádzalo sa tam niekoľko generácií.

„Pozorujeme výraznú diverzitu v ženskej línií. To naznačuje, že ženy mohli prísť do údolia Lech z iného regiónu,“ vysvetľuje Alissa Mitnik, jedna z autoriek novej štúdie.

Vedci analyzovali izotopy stroncia v zuboch, čo im umožnilo získať lepšiu predstavu o tom, odkiaľ ľudia, pochovaní na cintorínoch, pochádzali. Výsledky ukázali na to, že väčšina žien sa nenarodila v regióne, kde nakoniec žili. Spôsob, akým ženy pochovali zároveň súhlasil so zvykmi daného regiónu, teda predpokladá sa, že sa dokázali začleniť do lokálnej kultúry.

Výskum zároveň ukázal migráciu človeka v trochu inom svetle. Predtým sa predpokladalo, že ľudia migrovali hlavne v skupinách, no v tomto prípade mohla v minulosti prebiehať aj migrácia individuálnych jedincov.

Migrácia človeka

Čo sa týka migrácie, alebo inak sťahovania, tá sa objavila už pri našich najskorších predkoch – Homo erectus a Homo sapiens. Tí opúšťali Afriku a postupovali do Európy a neskôr aj na ďalšie kontinenty. S migráciou sa bohužiaľ spája aj nútená migrácia otrokov v 18. a 19. storočí. V tomto prípade zo západnej Afriky do severnej a južnej Ameriky. V prípade globálnej medzinárodnej migrácie zohral výraznú úlohu kolonializmus.

Migráciu človeka však môžu podnietiť aj rôzne klimatické faktory. Pred približne 20-tisíc rokmi nastalo posledné ľadovcové maximum, alebo inak aj posledná doba ľadová. Predkovia žijúci na severnej pologuli boli nútení opustiť domovy a hľadať útočisko južnejšie, kým sa podmienky nezlepšia. Po konci doby ľadovej sa však opäť do Európy vrátili.

Nielen človek, ale aj iné živočíchy sa sťahujú do iných území, ak majú nedostatok potravy alebo sa podmienky v regióne kde žili, zmenia k horšiemu. Nový výskum z inštitútu Maxa Plancka však poukazuje na to, že migrácia našich predkov mohla mať aj sociálne dôvody. Migrácia žien zároveň hrala dôležitú úlohu pri rozvoji kultúry a kultúrnej výmene.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close