Po prvýkrát v histórii dokázali astronómovia zistiť hmotnosť osamelého bieleho trpaslíka
Vďaka fenoménu známemu ako gravitačná mikrošošovka, sa vedcom po prvýkrát podarilo na prvý pohľad nemožné pozorovanie.
Astronómom sa vďaka Hubblovmu vesmírnemu ďalekohľadu podarilo po prvýkrát v histórii priamo odmerať hmotnosť izolovaného bieleho trpaslíka, informuje NASA.
Biele trpaslíky sú mŕtve jadrá hviezd, ktoré sú podobné nášmu Slnku. Keď sa hviezda dostane na koniec svojho životného cyklu, odhodí svoje vonkajšie vrstvy a ostane po nej len prežívajúce jadro, ktoré označujeme ako biely trpaslík. Toto jadro postupne chladne, pretože už v ňom neprebieha jadrová fúzia, ktorá by hviezdu držala pri živote.
Prvé priame pozorovanie osamelého bieleho trpaslíka vedcom poskytuje jedinečné informácie, ktoré umožnia vylepšiť teórie o kompozícii a štruktúre týchto objektov. Bežne vedci zisťujú hmotnosť bielych trpaslíkov nachádzajúcich sa v binárnych sústavách, kde sa nachádza ešte jedna ďalšia hviezda. No ak sa spoločník bieleho trpaslíka nachádza na dlhej obežnej dráhe, tieto pozorovania môžu byť nepresné.
V prípade nového pozorovania vedci využili fenomén, ktorý sa nazýva gravitačná mikrošošovka. Ako tvrdil Einstein vo svojej teórii relativity, hmotné objekty deformujú časopriestor okolo seba. Svetlo túto deformáciu nasleduje, čo znamená, že mení svoju dráhu, čo dokážu astronómovia pozorovať. V tomto prípade študovali hviezdu v pozadí bieleho trpaslíka, ktorá sa vďaka deformácii svetelnej dráhy javila inde, než skutočne bola.
Vedúcim novej štúdie je Peter McGill, ktorý použil Hubblov vesmírny ďalekohľad na presné odmeranie deformácie svetla z hviezdy, ktorá sa nachádzala ďaleko za bielym trpaslíkom.
Neprehliadnite
Overenie existujúcich teórií
Biely trpaslík, ktorého hmotnosť v novom výskume zistili, sa nazýva LAWD 37 a nachádza sa od nás približne 15 svetelných rokov. Predpokladá sa, že hviezda, z ktorej biely trpaslík vznikol, vyhorela pred miliardou rokov. Aby mohli astronómovia zistiť hmotnosť bieleho trpaslíka, museli si počkať, kým prejde popred hviezdu v pozadí.
„Ide o mimoriadne vzácne a nevýrazné udalosti. Merať zmeny v dráhe svetla bolo ako merať dĺžku auta na Mesiaci zo Zeme,“ vysvetlil McGill.
Astronómovia čelili jednému výraznému problému a to rozlíšeniu svetla hviezdy v pozadí od svetla bieleho trpaslíka. LAWD 37 bol totiž až 400-krát jasnejší než hviezda v pozadí. Len pomocou Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu mohli astronómovia získať potrebné výsledky. Pozorovania však astronómom umožnili otestovať aj teóriu o vzťahu medzi hmotnosťou a polomerom tohto typu hviezd.
V rámci štúdie autori dokázali, že hmotnosť bieleho trpaslíka je približne 56% hmotnosti nášho Slnka. Výsledky otvoria dvere pre ďalšie pozorovania, napríklad aj pomocou Webbovho vesmírneho teleskopu. Webb vidí vesmír v infračervenom spektre, teda v tomto prípade by bolo svetlo hviezdy v popredí o čosi tmavšie ako svetlo hviezdy v pozadí.
Na základe misie Gaia, ktorá vytvára 3D mapu polohy a pohybu hviezd v Mliečnej dráhe, výskumníci našli ďalšieho bieleho trpaslíka, LAWD 66. V roku 2024 budú môcť pozorovať podobnú udalosť ako v prípade bieleho trpaslíka LAWD 37.
Komentáre