Veda a výskumVesmír

Webb prináša ďalší výnimočný objav: Astronómovia po prvýkrát objavili prstence okolo drobného asteroidu

Za obežnou dráhou plynnej planéty Saturn sa nachádza populácia kentaurov. Z týchto asteroidov vyniká jeden, ktorý sa nazýva Chariklo.

Webbov vesmírny ďalekohľad opäť prekvapuje vedcov. V rámci nedávnych pozorovaní najpokročilejší vesmírny teleskop spozoroval tiene, ktoré na hviezdu vrhli prstence objektu s názvom Chariklo.

Ide o drobné ľadové teleso, ktoré je však najväčšie z populácie „kentaurov“, čo sú kozmické objekty za obežnou dráhou planéty Saturn. Chariklo je veľký len 250 kilometrov a jeho prstence obiehajú vo vzdialenosti 400 kilometrov. Prstence tohto objektu objavili pomocou pozemných teleskopov astronómovia ešte v roku 2013.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Astronómovia si dovtedy mysleli, že prstence podobného typu môžu existovať len okolo veľkých planét, akými sú Jupiter alebo Neptún. V rámci nových pozorovaní teleskop Jamesa Webba sledoval jednu hviezdu a všimol si, ako sa jej svetlo stmavilo, keď prešla poza prstence objektu. Ako vysvetľujú astronómovia, hviezda dvakrát „blikla“ ešte predtým, ako zmizla za Chariklom. Keď spoza drobného kentaura vyšla, opäť dvakrát blikla.

„Toto blikanie spôsobili dva tenké prstence. Sú to prvé prstence, ktoré sme našli okolo drobného objektu v Slnečnej sústave,“ vysvetľujú autori štúdie.

Vedci sa o zatmení, ktoré prebehlo v októbri 2022, dozvedeli úplnou náhodou. Zároveň išlo o prvé pozorovanie zatmenia, o ktoré sa vesmírny teleskop Jamesa Webba pokúsil. Vedci na pozorovanie použili infračervenú kameru NIRCam (pozn. redakcie. Near-Infrared Camera). Tá starostlivo monitorovala vzdialenú hviezdu.

Čakanie na zatmenie

Počas sledovania hviezdy vedci čakali na charakteristické poklesy v jasnosti. Tie by im prezradili, že nastalo zatmenie, na ktoré čakali. Tento dej ukazuje úplne nový spôsob, akým môžu astronómovia využiť schopnosti Webbovho vesmírneho ďalekohľadu. Celý dej prebehol presne tak, ako astronómovia predpokladali.

Výsledkom pozorovania bola takzvaná svetelná krivka. Ide o graf, ktorý zachytáva jasnosť objektu na časovej osi. Prstence boli v tomto prípade jasne viditeľné.

„V ďalších krokoch sa ponoríme ešte hlbšie do dát, ktoré sme pozorovaniami získali. Pokúsime sa zistiť, či dokážeme jasne rozlíšiť dva pozorované prstence. Na základe svetelnej krivky však dokážeme zistiť aj veľkosť hrúbku, či farbu jednotlivých prstencov,“ vysvetľuje Pablo Santos-Sanz, ktorý sa podieľal na pozorovaní.

Momentálne sa predpokladá, že sa prstence skladajú z drobných čiastočiek ľadu a tmavého materiálu. Ten podľa autorov vznikol po zrážke objektu s Chariklom. Krátko po zatmení sa Webb opäť pozrel na objekt a tentokrát skúmal odrazené svetlo od prstencov. To vedcom potvrdilo, že sa v prstencoch nachádza ľad. Väčšina odrazeného svetla však pochádzala zo samotného objektu.

Webb pozoroval prvé prstence okolo drobného objektu v našej sústave
Zdroj: Webb Space Telescope

Predchádzajúce výskumy len naznačili možnosť prítomnosti ľadu. Webbove špičkové vedecké prístroje však ľad potvrdili s maximálnou istotou. Táto nová štúdia ukazuje spôsob, akým by mohli astronómovia v budúcnosti študovať drobné objekty v Slnečnej sústave. Možnosti, ktoré ponúka Webbov vesmírny ďalekohľad nemožno pri podobných výskumoch nahradiť.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close