SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Prečo Zem nemá prstenec ako planéta Saturn?

Všetky planéty vonkajšej sústavy majú prstence, či už sú výrazné, alebo takmer neviditeľné. Prečo ich nemá Zem?

Planétu Saturn si väčšina spája s výraznými prstencami, no vedeli ste, že ich má každá plynná planéta v našej sústave? Áno, aj Jupiter, hoci tie jeho nie sú až tak výrazné, ako prstence iných plynných obrov. Naopak planéty vnútornej časti sústavy (pozn. redakcie: Merkúr, Venuša, Zem, Mars) prstence nemajú. Prečo je to tak?

Prstence okolo planét tvoria drobné úlomky ľadu a skál. Vznikajú keď prejde menší kozmický objekt kométa alebo asteroid príliš blízko popri planéte a je roztrhnutý gravitačnými silami planéty. Ak hovoríme o tomto deji, dôležité je spomenúť takzvaný Rocheho limit. Ide o bod kedy je gravitácia planéty tak silná, že dokáže roztrhnúť asteroid na kusy a zabrániť časticiam, aby sa spojili do väčšieho objektu, píše portál Science Focus.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Prstence sú teda zložené z miliónov drobných čiastočiek, ktoré obiehajú okolo planéty a nedokážu sa spojiť dokopy, aby vytvorili mesiac. Tieto čiastočky obiehajú planétu po svojej vlastnej obežnej dráhe a len z diaľky sa zdá, že je prstenec neprerušovaný.

Lenže prečo majú prstence len plynné obry? V súčasnosti zatiaľ nepoznáme na túto otázku exaktnú odpoveď, no je viac ako pravdepodobné že sa za tým môže ukrývať práve región, kde planéty vznikali. Plynné obry sa formovali vo vonkajších častiach Slnečnej sústavy a majú prstence, zatiaľ čo pevné planéty vznikali bližšie pri Slnku a prstence nemajú.

Je teda pravdepodobné, že planéty vnútornej sústavy mohli byť chránené pred kozmickými dejmi, ktoré by viedli k formácii prstencov. Ako už bolo spomínané, tie vznikajú keď je objekt roztrhnutý gravitačnými silami planéty, no môžu vzniknúť aj inými spôsobmi. Prstenec vzniká aj v prípade, že po vzniku planéty ostal v jej okolí nevyužitý materiál. Zároveň sa predpokladá, že plynné obry sú väčšie planéty a vďaka ich gravitácii môžu prstence ostať stabilné.

Mala Zem niekedy svoj vlastný prstenec?

Hoci dnes naša planéta prstence nemá, v minulosti to bolo inak. Predpokladá sa že v minulosti do našej planéty narazil objekt, ktorý mal veľkosť Marsu. Išlo o planétu s názvom Theia a po kolízii veľa materiálu uniklo do vesmíru. Postupom času sa čiastočky prachu a skál ustálili na obežnej dráhe našej planéty vytvárajúc prstenec, aspoň na chvíľu. Postupom času sa ale prach a skaly začali zlučovať, čo viedlo ku vzniku nášho Mesiaca.

Teória o náraze planéty je všeobecne uznávanou teóriou o vzniku našej prirodzenej družice a jediným obdobím histórie, kedy mala planéta Zem svoj vlastný prstenec.

Hlavným dôvodom prečo majú plynné planéty prstence, zatiaľ čo pevné planéty nie, ostáva ten, že sú to oveľa väčšie telesá s väčšou gravitačnou silou. Preto sa okolo nich nachádza oveľa väčší región, v ktorom môžu potenciálne prstence ostať stabilné. 

Mimochodom, nie tak dávno časť vedcov upozornila na to, že okolo Zeme sa formuje prstenec, ale nie taký, aký majú iné planéty. Ide o prstenec tvorený z vesmírneho odpadu. Ide o súčiastky zo satelitov, rakiet a podobne, ktoré sme v minulosti vyniesli na obežnú dráhu našej planéty a dnes už nefungujú.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close