SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Tieto drobné, takmer nesmrteľné organizmy nám môžu povedať, či prežijeme cestu k najbližšej hviezde

Vedci uvažujú o tom, či poslať tieto drobné organizmy na "výlet" k sústave Proxima Centauri.

Dostane sa niekedy ľudstvo ku hviezdam? Zatiaľ ide o technologicky nemožný cieľ, pretože aj tá najrýchlejšia sonda by k najbližšej hviezde cestovala tisíce rokov, píše portál IFL Science.

Čoskoro sa to ale môže zmeniť. Prví astronauti sa síce ku hviezdam tak skoro nedostanú, avšak vedci pracujú na technológiách, ktoré by dokázali hviezdne vzdialenosti prekonať za 25 rokov. Zaujímavý je ale nápad malej skupiny vedcov, ktorí tvrdia, že by mohli mať tieto sondy živých pasažierov.

Špeciálne sondy, ktoré by zamierili k Proxime Centauri, najbližšej hviezde, by vážili najviac jeden gram. Pomocou silných laserov by dokázali zrýchliť až na pätinu rýchlosti svetla. Je viac ako jasné, že dovnútra takejto sondy by sa človek nezmestil. Existujú však organizmy, ktoré by mohli existovať vo vnútri sondy a zároveň poslúžiť ako experiment toho, ako život reaguje na rýchle cestovanie a dlhý pobyt vo vesmíre.

Existujú dva typy organizmov, ktoré sú odolné voči radiácii a dokážu spomaliť svoj metabolizmus. Prvým typom organizmu sú pomalky a druhým je háďatko obecné, alebo Caenorhabditis elegans. V oboch prípadoch ide o organizmy, ktoré sa už dostali do vesmíru.

„Väčšina experimentov, ktoré podstúpili na Zemi, môžu byť reprodukované aj vo vesmírnych podmienkach. Môžeme zistiť ako sa zmenil ich metabolizmus, fyziológia, neurologické a rozmnožovacie funkcie, či starnutie,“ vysvetľuje spoluautor novej štúdie, profesor Joel Rothman.

Na základe toho, čo sa s organizmami stane počas dlhej cesty naprieč vesmírom môžu vedci odhadnúť, ako by cesta ku hviezdam vplývala na človeka. Na základe toho by mohlo ľudstvo vytvoriť raketu, ktorá by počítala s prípadnými ťažkosťami dlhej cesty naprieč vesmírom.

Je to dobrý nápad?

Myšlienka vyslať pozemské organizmy do inej sústavy je však vo vedeckých kruhoch kontroverzná. Existuje totiž riziko, že by mohol pozemský život kontaminovať planétu v inej sústave. V tomto prípade by mohli naše organizmy ublížiť akémukoľvek životu, ktorý by sa na planéte nachádzal. Existuje ale aj pravdepodobnosť, že by sa organizmy dokázali na cudzej planéte prežiť a začať sa vyvíjať. V tomto prípade by vedci nemali presné výsledky o tom, či môže na inej planéte vzniknúť život.

Ak by teoreticky ľudstvo vyslalo živé organizmy do inej sústavy a náhodou by sa tam uchytili, ide o proces, označujúci sa ako panspermia. Je to hypotéza, tvrdiaca že sa život šíri vesmírom prostredníctvom hviezdneho vetra, komét, alebo aj vesmírnych sond.

Vo filozofických kruhoch existuje teória riadenej panspermie. Tá tvrdí, že život vo vesmíre vznikol kvôli vyspelej civilizácii, ktorá jeho zárodky šíri naprieč vesmírom. Hoci znie táto teória ako niečo, čo by ste našli v sci-fi, práve kvôli tomu si vesmírne agentúry dávajú veľký pozor na to, aby nepriniesli na inú planétu organizmy zo Zeme. Niektoré druhy totiž dokážu prežiť aj v extrémnych podmienkach vesmíru.

Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close