Planéta, ktorá by nemala existovať: Ako dokázala prežiť katastrofu, ktorej bude raz čeliť aj Zem?
Astronómovia ostali zaskočení plynným obrom Halla, ktorý na prvý pohľad prežil nemožné.
Astronómovia z celého sveta pátrajú po nových exoplanétach, teda planétach za hranicami našej Slnečnej sústavy. Do dnešného dňa sme objavili viac ako 5-tisíc planét za hranicami sústavy a astronómovia odhadujú, že na každú hviezdu pripadá minimálne jedna planéta.
Planéty vo vesmíre sú mimoriadne rôznorodé. Niektoré sú podobné planétam, ktoré nájdeme u nás doma, iné sú o niečo exotickejšie. Vedci sa zameriavajú hlavne na planéty, ktoré obiehajú okolo hviezd hlavnej postupnosti, ktoré sú podobné nášmu Slnku. Viac ako 90% objavených exoplanét sa nachádza práve okolo týchto hviezd.
Keďže vesmír častokrát vedcov prekvapuje, občas sa objaví niečo bizarné aj v tejto sfére. Nedávno sa astronómovia zamerali na hviezdu, ktorá sa síce podobá na naše Slnko, no momentálne vyzerá tak, ako Slnko bude vyzerať o niekoľko miliárd rokov. Okolo tejto hviezdy uvideli obiehať planétu, ktorá by nemala vôbec existovať, informuje portál The Conversation.
V jadre nášho Slnka prebieha jadrová fúzia, teda spájanie atómov vodíka do ťažších prvkov, v tomto prípade hélia. Keď hviezde dôjde vodík, začne spájať hélium do ešte ťažších prvkov. Postupom času, keď Slnku dôjde vodík, vonkajšie vrstvy hviezdy sa nafúknu a stane sa z neho takzvaný červený obor. Prechod do fázy červeného obra môže znamenať aj stonásobné zväčšenie hviezdy a keď sa tak stane, pohltí Merkúr, Venušu a možno aj Zem. Potom sa hviezda stáva dostatočne horúcou na to aby začala spájať atómy hélia do nového prvku. Toto zmenší hviezdu o desaťnásobok.
Astronómovia odhalili stovky planét obiehajúcich okolo červených obrov. Jedna z nich je 8 Ursae Minoris b, planéta s hmotnosťou Jupitera, ktorá obieha v rovnakej vzdialenosti ako Zem. Planétu s hviezdou pozorovali astronómovia v roku 2019. Hviezdu pomenovali Baekdu a planétu Halla, po najväčších horách Kórejského polostrova.
Neprehliadnite
Až neskoršie pozorovania satelitu TESS (pozn. redakcie: Transiting Exoplanet Survey Satellite) odhalili, že hviezda Baekdu už vo svojom jadre spája atómy hélia, na rozdiel od iných objavených červených obrov.
Planéta, ktorá by nemala existovať
Ak teda hviezda spája v jadre atómy hélia, znamená to, že v minulosti musela byť väčšia. Astronómovia tvrdia, že mala kompletne pohltiť planétu Halla. Ako je možné, že planéta stále existuje? Astronómovia najprv začali predpokladať, že planéta neexistuje. Už v minulosti sa niekoľkokrát stalo že pozorovania okolo červených obrov boli len ilúziou.
Vedci sa preto na sústavu pozreli znova a definitívne potvrdili, že planéta Halla existuje. Čo sa teda mohlo stať? Autori štúdie naznačujú, že planéta nikdy nebola v ohrození. Väčšina hviezd vo vesmíre nevzniká sama, ale sú súčasťou binárnych sústav. Autori štúdie naznačujú že Baekdu kedysi dávno mala spoločníka, ktorého však neskôr pohltila.
Zlúčenie dvoch hviezd v tomto prípade znamená, že výsledná nová hviezda by v jadre okamžite začala zlučovať hélium bez toho, aby sa nafúkla. Baekdu teda nikdy nebola dostatočne veľká na to, aby planétu pohltila.
Autori štúdie však nevylučujú ani to, že Halla môže byť mladou planétou. Zlúčenie dvoch hviezd mohlo okolo nich vytvoriť oblak materiálu, z ktorého sa neskôr vyformovala planéta Halla. Astronómovia pokračujú v monitorovaní sústavy a ďalšie pozorovania potvrdia, ktorý scenár môže byť pravdepodobnejší.
Nie je jedinou
Planétu, ktorá sa vymykala nášmu chápaniu, astronómovia objavili aj v roku 2021. Od nás leží približne 325 svetelných rokov a planéta sa nachádza v sústave b Centauri, ktorá je najmasívnejšou binárnou sústavou akú sme objavili. Ešte väčšou zvláštnosťou je však to, že sa okolo hviezd nachádza planéta.
Hmotnosť oboch hviezd dokopy prevyšuje hmotnosť Slnka takmer o 10-násobok. Astronómovia však nikdy nespozorovali planétu, ktorá by obiehala okolo hviezdy s hmotnosťou viac ako trojnásobku hmotnosti Slnka.
Planéta b Centauri b obiehajúca okolo binárneho páru má hmotnosť takmer 11-násobku planéty Jupiter. Od dvojice hviezd leží vo vzdialenosti 556 astronomických jednotiek (pozn. redakcie: Jedna astronomická jednotka je vzdialenosť Zeme od Slnka). Planéta sa nachádza stokrát ďalej, než Jupiter od našej hviezdy.
Ďalším kozmickým rekordmanom je planéta LTT 9779b. Teplota planéty prekračuje hodnotu 1600 stupňov Celzia, no aj tak na nej astronómovia odhalili stopy atmosféry. Pri takýchto teplotých by sa však mala kompletne vypariť.
Komentáre