Pacienti s infarktom, ktorí prestali užívať tento predpísaný liek, si koledujú o ďalší infarkt či mŕtvicu, varujú vedci
Európska kardiologická spoločnosť sa v novej štúdii pozrela bližšie na dopady vysadenia aspirínu bez vedomia lekára, ak ho pacientovi predpísal.
Nový výskum Európskej kardiologickej spoločnosti ukazuje, že pacienti, ktorí prekonali infarkt a nepoužívajú denne aspirín, majú vyššiu šancu, že sa im choroba vráti ako ľudia, ktorí tento liek užívajú pravidelne. Zároveň majú vyššiu šancu mŕtvice.
Za štúdiou stojí doktorka Anna Meta Kristensen, ktorá zdôrazňuje potrebu užívať predpísané lieky tak, ako pacienta informoval jeho lekár. Po infarkte sa väčšinou predpisuje pacientom aspirín, ktorý by mali užívať až do ďalšej kontroly, počas ktorej sa preukáže či treba liek stále užívať alebo ho môže pacient vysadiť.
Aspirín je liekom, ktorý pomáha zabrániť formácii krvných zrazenín. Tým pádom aj znižuje riziko vzniku nového infarktu alebo mŕtvice. Používa sa už dlhú dobu, no pokroky v medicíne spôsobili, že dlhodobé účinky aspirínu nie sú až tak jednoznačné ako kedysi. Na jednu stranu liek bráni formácii krvných zrazenín, no na druhú stranu zvyšuje riziko krvácania. Lekári to opisujú ako rovnováhu pozitívnych účinkov a rizík, ktorá sa časom po infarkte postupne mení. V rámci novej štúdie sa však vedci pozreli na riziká, ktoré sa objavujú s vysadením aspirínu bez odporúčania lekára.
Autori štúdie získali relevantné dáta z Dánskej národnej zdravotnej databanky. Zahŕňali pacientov s vekom okolo 40 rokov, ktorí prekonali prvý infarkt v rozmedzí rokov 2004 a 2017. Títo pacienti zároveň užívali aspirín rok po infarkte tak, ako im prikázal lekár. Pacienti, ktorí užívali iné lieky na riedenie krvi alebo mali opakovaný infarkt či mŕtvicu, boli zo štúdie vylúčení.
Výskumníci skúmali užívanie aspirínu v časovom rozmedzí dvoch, štyroch, šiestich a ôsmich rokoch po infarkte. V Dánsku sa monitoruje, kedy si pacient aspirín vyzdvihne a koľko tabliet mu bolo vydaných. Na základe toho mohli vedci zistiť, či pacienti skutočne dodržiavali odporúčania lekára. Ak pacient užíval liek menej ako 80% celkového skúmaného času, automaticky sa považoval za vzorku, ktorá neužívala aspirín tak, ako jej bolo predpísané.
Neprehliadnite
Užívajte lieky svedomite
Postupom času vedci z výskumu vyraďovali stále ďalších pacientov, ak počas skúmaného obdobia prešli ďalším infarktom alebo mŕtvicou, alebo začali užívať špecializované lieky proti zrážaniu krvi.
„V našej práci hodnotíme účinky dlhodobého užívania aspirínu u pacientov, ktorí nedostali iné lieky na pomoc s prekonaným ochorením. Špecializované lieky proti zrážanlivosti fungujú podobne ako aspirín, no tie boli zo štúdie vylúčené,“ tvrdí Kristensen.
Dokopy vedci v rámci štúdie analyzovali výsledky od viac ako 40-tisíc pacientov, ktorí si prešli infarktom len raz. Z výsledkov zistili, že postupom času „poctivosť“ v užívaní aspirínu po infarkte klesala. Po dvoch rokoch pacienti užívali aspirín 90% času, po štyroch 84%, po šiestich 82% a po ôsmich 81% času.
Následne vedci skúmali, či má neužívanie aspirínu nejaký dopad na riziko opakovaného infarktu alebo mŕtvice. Zároveň zohľadnili niekoľko ďalších faktorov, napríklad vek, pohlavie, cukrovku, krvný tlak, cholesterol a ďalšie zdravotné faktory. Opakovane sa však dokázalo, že pacienti pravidelne užívajúci aspirín mali nižšie riziko opakovaného infarktu či mŕtvice,ako pacienti, ktorí liek neužívali zodpovedne.
Pacienti, ktorí liek nebrali svedomito mali po dvoch rokoch o 29% vyššiu šancu infarktu, po štyroch 40%, po šiestich 31% a po ôsmich 20% vyššiu šancu na výskyt infarktu alebo mŕtvice. Autori štúdie upozorňujú, že medzi neužívaním aspirínu a rizikom opakovaného infarktu existuje zatiaľ len asociácia. Ďalšie výskumy však musia potvrdiť, či neužívanie aspirínu skutočne vedie k vyššiemu riziku opakovaného infarktu alebo príčina leží niekde inde.
Komentáre