SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Od geologicky mŕtveho sveta až po pekelnú planétu: Jeden faktor môže drasticky zmeniť obývateľnosť planéty. Aký to je a čo robí?!

Obývateľná zóna je síce mimoriadne dôležitá, no vedci už našli potenciálne obývateľné svety aj mimo nej. V štúdii popisujú dôležitejší faktor.

Obývateľnú planétu tvorí veľa komplexných faktorov. Astronómovia najčastejšie používajú termín obývateľná zóna, ktorá je jedným z najdôležitejších predpokladov sveta schopného podporovať život.  

Obývateľná zóna je v podstate ideálna vzdialenosť, vzhľadom na typ hviezdy, v ktorej má planéta ideálnu teplotu na to, aby mohla na jej povrchu existovať voda. Ak by planéta ležala za obývateľnou zónou, voda by zamrzla. Ak by bola príliš blízko hviezdy, voda by sa zas vyparila. Dlho sa predpokladalo, že planéta musí ležať v obývateľnej zóne na to, aby mohla podporovať život, no v posledných rokoch sa vedecká komunita obracia aj k iným alternatívam.  

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Ako vysvetľuje NASA, obývateľná zóna je dôležitým faktorom, no nemal by sa považovať za najdôležitejší. Existuje totiž veľa ďalších faktorov, ktoré zavážia a ak by sme hľadali len planéty v obývateľnej zóne, mohli by sme prehliadnuť množstvo ďalších vhodných svetov. Nemusíme cestovať ďaleko, aby sme zistili, prečo hodnotenie planéty podľa obývateľnej zóny nemusí byť najšťastnejším riešením.  

Mesiace Jupitera, Saturnu a možno aj vzdialenejších planét, sa nachádzajú ďaleko od obývateľnej zóny, no napriek tomu môžu ukrývať vodu a potenciálne aj život. Výskumníci poukazujú na to, že existujú aj iné procesy, ktoré môžu vytvárať teplo. V tomto smere poukazujú na rozklad rádioaktívnych prvkov, napríklad uránu, tória a draslíku.  

Aj jeden faktor môže zavážiť

Ak má planéta v plášti dostatok týchto prvkov, teoreticky by mohla mať podmienky vhodné pre život. Neznamená to, že rozpad týchto prvkov by mohol vytvoriť dostatok tepla na udržanie vody, no generované teplo môže stačiť na rozbehnutie vnútorných procesov, ktoré zároveň rozbiehajú interné dynamo.  

Inými slovami povedané, ide o procesy výmeny tepla. Počas nich chladnejšie vrstvy klesajú dole k jadru a teplejšie vrstvy stúpajú nahor. Predpokladá sa, že tieto procesy generujú magnetické pole planéty a spúšťajú tektonické procesy. Magnetické pole planéty ju chráni pred škodlivou radiáciou z vesmíru.  

“Uvedomili sme si, že planéty môžu získať odlišné množstvá rádioaktívnych prvkov, ktoré môžu poháňať geologickú aktivitu a magnetické pole,” tvrdí Francis Nimmo, jeden z autorov výskumu, popisujúceho úlohu rádioaktívnych prvkov v evolúcii planéty.  

Nimmo tvrdí, že ak by mala planéta príliš rádioaktívnych prvkov, planéta by si nedokázala udržať svoje dynamo ako Zem. Príliš tepla v plášti totiž slúži ako izolácia. Tá zabraňuje jadru planéty strácať teplo dostatočne rýchlo na to, aby generovalo konvekčné procesy vytvárajúce magnetické pole. S množstvom rádioaktívnych prvkov v plášti by bola planéta vulkanicky aktívnejšia, čo by zas mohlo spôsobovať častejšie masové vymierania.  

Ak by ale planéta mala príliš málo rádioaktívneho tepla, nemala by žiadnu sopečnú činnosť a bola by geologicky mŕtvou. Autori upozorňujú, že len zmena jednej premennej môže viesť k spektru rôznych scenárov, od geologicky mŕtvej planéty až po pekelnú planétu plnú sopečných erupcií. Teória že by teplo z rozpadu rádioaktívnych prvkov mohlo hrať významnú úlohu v obývateľnosti planéty môže platiť aj pri svetoch, ktoré sú väčšie ako naša Zem.  

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close