Nový pohľad na evolúciu človeka: Fosílie Australopitekov z jaskyne Sterkfontein sú oveľa staršie, než sa predpokladalo

Vedci v novom výskume zistili skutočný vek ostatkov pomocou rádioaktívneho rozpadu vzácnych izotopov.

Fosílie Australopitekov sú oveľa staršie, než sa predpokladalo
Zdroj: The Ditsong Museum of Natural History

Fosílie z jaskyne Sterkfontein nachádzajúce sa v Juhoafrickej republike odhaľujú takmer štyri milióny rokov evolúcie človeka. V tejto jaskyni sa v roku 1936 našli prvé ostatky dospelého jedinca z rodu Australopitek. Postupom času sa v tejto jaskyni našli stovky fosílií našich predkov.

Nie všetky nálezy Australopitekov sa zaraďujú pod rod Homo, častejšie sa zaraďujú len druhy Australopithecus garhi Australopithecus seiba. Druh Australopitek chodil už vzpriamene, pričom dosahoval výšku približne 1,6 m. Nie je však známe, do akej miery tento druh používal nástroje viac ako dnešné šimpanzy.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Jaskyňa Sterkfontein ostáva najbohatším náleziskom fosílií Australopitekov, väčšina ostatkov však bola približne rovnako stará. Predpokladalo sa, že sú fosílie staré od dvoch do troch miliónov rokov. V novom výskume však vedci prehodnotili vek nájdených ostatkov, píše portál Eurekalert. Po novom ostatky môžu byť staré od 3.6 až do 4 miliónov rokov. Objavené fosílie sa teda s najväčšou pravdepodobnosťou rátajú ku skorým Australopitekom, napríklad Australopithecus afarensis.

Miliardu rokov dozadu

K novému vekovému odhadu sa vedci z University of the Witwatersrand dostali na základe rádioaktívneho rozpadu izotopov aluminium-26 a beryllium-10.

„Tieto rádioaktívne izotopy sú známe ako kozmogénne nuklidy a vznikajú pri vysokoenergetických reakciách kozmických lúčov blízko povrchu zeme. Rádioaktívny rozpad týchto izotopov značí čas, kedy boli minerály pochované v jaskyni spolu s ostatkami našich predkov,“ vyjadril sa profesor Darryl Granger, vedúci štúdie.

Ostatky Australopitekov vedci objavili v časti jaskyne, ktorá sa označuje ako Member 4. Predchádzajúce výskumy datovali ostatky podľa kvapľov, ktoré sa nachádzali v časti jaskyne. Neskôr sa ukázalo, že sú kvaple oveľa mladšie a teda vek ostatkov nemusí byť správny. Po prehodnotení veku výskumníci prehodnocujú časovú os vývoja človeka. Predpokladá sa, že rody Paranthropus a Homo vznikli pred 2 až 2.8 miliardami rokov. Keďže sa spočiatku predpokladalo, že fosílie Australopitekov sú oveľa mladšie, vedci sa domnievali, že rody Homo a Paranthropus vznikli vo východnej Afrike.

Nová štúdia dokazuje, že Australopitekovia existovali v jaskyni Sterkfontein približne milión rokov pred výskytom rodov Paranthropus a Homo. Tieto dva rody tak mali oveľa viac času na to, aby sa vyvinuli v tejto oblasti, ktorá je známa aj ako kolíska ľudstva.

„Nový vek posunul jedny z najzaujímavejších fosílií späť o milión rokov do obdobia, kedy vo východnej časti Afriky existovali ďalšie charakteristické fosílie, napríklad fosíliu Lucy. Lucy je pravdepodobne najstaršou fosíliou Australopiteka, akú ľudstvo objavilo,“ vysvetľuje Stratford.

Na záver dodáva, že nový vek fosílií v jaskyni Sterkfontein pravdepodobne rozpúta novú vlnu debát o charakteristikách Australopitekov a či existuje možnosť, že sú predkami pre neskoršie rody.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre