SpravodajstvoVeda a výskum

Keď človek neovplyvňoval podnebie, podnebie ovplyvňovalo nás: Naši predkovia sa sťahovali za lepším počasím

Výsledky novej štúdie ukazujú, že naši predkovia sa sťahovali za lepším podnebím, rovnako ako zvieratá.

Dnes ľudstvo ovplyvňuje podnebie Zeme, no kedysi to bolo práve podnebie, ktoré ovplyvňovalo nás, teda presnejšie našich predkov, píše portál IFL Science. Na to aby ste pochopili, ako také niečo funguje,  nemusíte cestovať do minulosti.

Život okolo nás nám dennodenne ukazuje, ako sa prispôsobuje meniacemu sa podnebiu tým, že sa buď rozširujú do iných častí sveta, migrujú, alebo naopak ustupujú. Antropológovia predpokladajú, že správanie našich predkov nebolo odlišné, no z regiónov, kde objavili fosílie dávnych ľudí, pochádza len málo klimatických informácií. Samotné náleziská neboli dostatočne špecifické na to, aby sami o sebe ponúkali informácie o sťahovaní našich predkov.

Nová štúdia vedená profesorom Axlom Timmermannom z Pusan National University, sa pokúša odhaliť niečo viac zo života našich predkov a spôsobu, akým reagovali na meniace sa podnebie našej planéty. Štúdia ponúka teóriu, podľa ktorej nám netreba vedieť aké bolo podnebie v konkrétnej oblasti, kde sa našli pozostatky našich predkov. Stačí nám vedieť, aké bolo globálne podnebie.

Detailné klimatické modely vedci využívali na štúdium blízkej minulosti, no práca Timmermanna to zmenila. Po prvýkrát vytvorili pomocou najvýkonnejšieho juhokórejského superpočítača simuláciu, ktorá nás presúva dva milióny rokov do minulosti. Vedci vytvorili model podnebia celej planéty a následne sa zamerali na regióny, kde objavili ostatky našich predkov. Zamerali sa na teploty počas ročných období, hustotu zrážok a produktivitu rastlín.

„Rôzne skupiny našich predkov preferovali iné klimatické podmienky. Ich domovy tomu zodpovedali a zároveň reagovali na klimatické zmeny spôsobené rôznymi faktormi,“ tvrdí Timmermann.

Ako naši predkovia reagovali?

Výsledná simulácia má približne 500 terabajtov a ponúka množstvo zaujímavých zistení. V časovom rozmedzí simulácie vedci zistili, že Homo sapiens, Neandertálci a Homo heidelbergensis vymizli z určitých častí sveta, kde neboli podmienky dostačujúce. Následne sa na daných miestach objavili opäť, ak im podmienky začali vyhovovať. Zároveň sa ale pozreli na to, či mohlo viacej druhov žiť na rovnakom mieste, čo je stále otvorená otázka.

Ak v danom regióne žili dva, alebo aj viaceré druhy človeka, mohlo dôjsť ku kontaktu a je možné, že aj ku kríženiu medzi druhmi. V štúdii vedci tvrdia, že druh Homo heidelbergensis sa rozdelil na dve línie. Jedna žila v oblasti Eurázie a druhá v Afrike. Eurázijská línia s najväčšou pravdepodobnosťou zdieľala územie s Neandertálcami a možno aj Denisovanmi. Homo sapiens sa vyvinuli z africkej línie našich predkov pred 300-tisíc rokmi a obľubovali suchšie podnebie.

Zároveň vedci poukazujú na podstatnú zmenu. Prvotní predkovia ľudí obľubovali stabilné klimatické podmienky, a preto boli viazaní len na malé percento regiónov. Pred 800-tisíc rokmi ale prišla zmena. Homo heidelbergensis a homo ergaster rozšírili svoj jedálniček a začali sa sťahovať aj do iných podnebí. Ďalšie generácie našich predkov si zachovali túto schopnosť adaptovať sa.

Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close