Nové výskumy črtajú evolúciu človeka inak, než si veda predstavovala: Vývoj ľudskej rasy je oveľa komplikovanejší!
Za posledné roky sa zmenil pohľad nielen na Neandertálcov, ale aj na celkovú evolúciu druhu Homo. História ľudského druhu je oveľa komplikovanejšie, než sme si mysleli!
Odhaľovanie evolučnej histórie nášho druhu vedcom ponúklo možnosť usporiadať objavy do akejsi formy poriadku. Keď sa veda po prvýkrát dozvedela o človekovi Neandertálskom, vnímala ho ako hlúpejšieho a agresívnejšieho tvora v porovnaní s človekom rozumným.
Ľudských drhov je viac, než sme si mysleli
Nedávne výskumy však naznačujú, že je situácia oveľa komplikovanejšia, než by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Dnes už vieme, že Neandertálci neboli primitívni jaskynní ľudia a my sme ich dlhú dobu maľovali v zlom svetle. Nie je to však len o Neandertálcoch, ale celej evolučnej línii Homo. Ako píše portál The Conversation, existovať môže oveľa viac druhov človeka, než predpokladáme
Príkladom je Homo Longi. Ide o druh, ktorý vedci objavili len v roku 2018. Dnes poznáme až 21 druhov Homo. Človek rozumný sa podľa antropologických odhadov mohol stretnúť až s ôsmimi odlišnými druhmi. Samozrejmosťou sú Neandertálci, s ktorými určitú dobu moderní ľudia nažívali. Homo sapiens sa však stretli aj s drobným druhom Homo naledi.
„V posledných rokoch sme si uvedomili, že naši predkovia Homo sapiens sa mohli stretnúť až s ôsmimi z týchto rôznych typov ľudí, od robustných a podsaditých druhov vrátane neandertálcov a ich blízkych príbuzných Denisovanov až po nízkych (menej ako 1,5 metra vysokých) a ľudí s malým mozgom, ako je Homo naledi.“
Zároveň sa vedci začínajú domnievať aj to, že Homo sapiens nebol evolučný vrchol, ktorý bol z hľadiska vývoja druhu Homo nevyhnutný. Rôzne druhy človeka sa od seba odlišovali, no vo všetkých prípadoch išlo o mimoriadne komplexné tvory, či už kultúrne, alebo zručne.
Našou históriu písali aj hybridní ľudia
Čo sa evolúcie týka, bežnými boli aj takzvané „hybridné druhy“. Dnes to vedci považujú za sci-fi, no v minulosti mohla hybridizácia hrať naozaj dôležitú úlohu. Príkladom je dievčatko Denny, ktorú vedci objavili v sibírskej jaskyni. Danny mala Neandertálsku matku a otca Denisovana.
Neprehliadnite
Zaujímavosťou je aj to, že pri pohľade na súčasnú DNA ľudí, na svete je viac neandertálskej DNA ako inokedy predtým. Mnoho moderných ľudí z Európy a Ázie majú niečo medzi 1 a 4% neandertálskej DNA. Spôsobené je to tým, že neandertálci a Homo sapiens sa navzájom krížili. Našli najbližší predkovia, vzhľadom na to, že ich bolo výrazne menej, sa asimilovali s dominantným druhom.
Evolúcia človeka je komplikovanejšia, než veda predpokladala
Evolúcia nie je priamočiary a jednoduchý proces, to si vieme domyslieť. Najnovšie výskumy však naznačujú aj to, že môže byť ešte komplikovanejšia, než dnes predpokladáme. Ani my ešte nie sme perfektne prispôsobení na prostredie, v ktorom sa nachádzame a tým pádom sa stále vyvíjame. Podľa toho čo o evolúcii vieme, tá sa pokúša nájsť riešenia vzhľadom na ekosystém, v ktorom sa určitý druh pohybuje. Vedci však priznávajú, že niektoré naše charakteristiky môžu byť aj dielom náhody.
Jednou z definujúcich charakteristík človeka rozumného je jeho schopnosť tolerovať ľudí mimo svojej skupiny. V tomto sme mali nad Neandertálcami výhodu a pomohlo nám to aj v prípade, keď nastali ťažké časy. Zatiaľ čo sa Neandertálci držali pri sebe, Homo sapiens nadväzoval kontakty s inými skupinami a vytváral si svoju vlastnú sieť. Ak sa jednej skupine nedarilo, iná jej vedela pomôcť. Táto vlastnosť moderných ľudí pravdepodobne môže z veľkej časti za to, že tu sme.
„Možno by sme si chceli predstaviť seba ako pánov životného prostredia. Je však čoraz jasnejšie, že ekologické zmeny nás formovali.“
Zároveň nás tolerantnosť urobila viac emocionálne citlivejšími. Človek rozumný je náchylnejší na emočné poruchy, pocity osamelosti, či depresiu. To je daň za to, že sa z nás stal až hypersociálny živočíšny druh. Emócie, ktoré prežívame nie sú vždy najpríjemnejšie, no išlo o kľúčovú evolučnú výhodu, ktorá nám umožnila vytvoriť väčšie spoločenstvá, komunity a civilizáciu.
Komentáre