Nové a dychberúce snímky ukazujú detailné pohľady na solárne škvrny Slnka: Toto len tak niekde neuvidíte!

Výskumníci publikovali zábery na solárne škvrny, chladné regióny Slnka so silným magnetickým poľom.

Pozrite sa na solárne škvrny v jedinečnej perspektíve
Zdroj: National Science Foundation

Výskumníci z National Science Foundation zverejnili nové zábery Slnka, ktoré zachytil najvýkonnejší pozemný solárny teleskop, Daniel K. Inouye Solar Telescope. Zábery poskytujú vedcom detailný pohľad na solárne škvrny, čo sú tmavé štruktúry na povrchu hviezdy.

Zverejnené fotografie umožňujú výskumníkom lepšie pochopiť magnetické pole Slnka, ktoré podľa našich súčasných teórií stojí za solárnymi búrkami. Obzvlášť silné magnetické polia môžeme nájsť v okolí solárnych škvŕn, ktoré sú zároveň chladnejšie ako okolité regióny fotosféry. Môžu mať odlišnú veľkosť, no typická solárna škvrna má veľkosť Zeme a častokrát aj väčšiu. Ak hovoríme o mimoriadne komplexnej škvrne alebo súbore niekoľkých škvŕn, tie môžu viesť k solárnym erupciám a koronálnemu výronu hmoty. Tie môžu vyvolať solárnu búrku, ak cestujú smerom k Zemi.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Solárne búrky nie sú pre nás ľudí problém, no môžu poškodiť elektronické zariadenia. Pred nimi nás chráni magnetosféra a atmosféra. Najohrozenejšími sú satelity a astronauti na obežnej dráhe Zeme, no v prípade mimoriadne silnej solárnej búrky by mohli vzniknúť masívne výpadky elektriny alebo internetu. Na fotografiách si môžete všimnúť konvekčné bunky, v ktorých sa nachádza horúcejšia nahor tečúca plazma. Vo vrstve nad fotosférou, v chromosfére pozorujeme tmavé pozdĺžne štruktúry, ktoré vznikli akumuláciou magnetického poľa v malom merítku.

Pozrite sa na solárne škvrny v jedinečnej perspektíve
Na tejto fotografii môžete vidieť detailnejšiu štruktúru solárnej škvrny. Uprostred tmavej štruktúry si môžete všimnúť malé jasné bodky a podlhovasté filamenty. Tmavá centrálna štruktúra sa nazýva Umbra a jasnejšie okolité regióny Penumbra. Zdroj: Rolf Schlichenmaier at Leibniz-Institut für Sonnenphysik (KIS)

Teleskop Daniel K. Inouye Solar Telescope sa momentálne stále nachádza v testovacej fáze. Výskumníci pomaly začnú solárny teleskop presúvať do plne operačnej fázy. Výskumníci z celého sveta sa mohli podieľať na testovacej fáze. Operátori totiž prijímali rôzne vedecké požiadavky a prideľovali výskumníkom čas s teleskopom. Keďže ešte na teleskop čakajú nejaké testy, podané požiadavky vedci prešli a vybrali tie, ktoré sedeli s operačným plánom teleskopu.

Jedinečné fotografie

Zábery solárnych škvŕn vznikli minulý rok počas prvého cyklu operácií. Predstavujú len malý zlomok toho, čo sa teleskopu počas tohto cyklu podarilo zachytiť. Solárny teleskop Daniel K. Inouye Solar Telescope pokračuje v prípravách na riadny operačný chod a v budúcnosti sa môžeme tešiť na ďalšie detailné zábery najbližšej hviezdy.

Pozrite sa na solárne škvrny v jedinečnej perspektíve
Fotografia zachytená teleskopom Daniel K. Inouye Solar Telescope. Všimnúť si na nej môžete vláknitú štruktúru solárnej chromosféry. Tmavšie vlákna vznikajú zo siete magnetických polí pod vrstvou. Zdroj: Public DDT Data

Výskumníci kladú dôraz na monitorovanie solárnej aktivity. Ako sme už spomenuli, silná solárna búrka by mohla vážne poškodiť naše elektrické siete alebo internetové prepojenie medzi kontinentami. To by uvrhlo planétu do „doby temna“ a nasledovala by globálna panika. Hoci to neznie práve najupokojujúcejšie, nie je to až také zlé ako by sa mohlo zdať. Vedci majú čoraz lepšie nástroje na monitorovanie solárnej aktivity a zatiaľ nič nenaznačuje tomu, že by sa mala blížiť apokalyptická solárna búrka.

Pozrite sa na solárne škvrny v jedinečnej perspektíve
Pohľad na solárne škvrny, obklopené jasnejšiou Penumbrou. Zároveň si môžete všimnúť aj solárne škvrny, ktoré stratili svoju penumbru. Vedci veria, že škvrny bez penumbry môžu byť v poslednej fáze svojej evolúcie. Zdroj: Jaime de la Cruz Rodriguez (Stockholm University)

V minulosti sme sa však s ničivými solárnymi búrkami stretli. V roku 1989 Zem zasiahla menšia búrka, ktorá vyskratovala celú kanadskú provinciu Quebec. Silná búrka zasiahla planétu aj v roku 1859, čo dnes poznáme pod názvom Carringtonská udalosť. Búrka mala takú intenzitu, že vzplanuli telegrafné drôty a polárnu žiaru ľudia pozorovali až pri rovníku. Vo všeobecnosti platí, že solárne búrky predstavujú pre nás tým vyššie riziko, čím sme viac závislejší na elektronike.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre