Nová štúdia môže prepísať učebnice. Vesmír je možno výrazne starším, než nás učili v škole

Už roky predpokladáme, že náš vesmír má približne 13,8-miliárd rokov. Možno sme sa však mýlili.

vesmir_titulka
Zdroj: Andrea Danti / shutterstock.com

Výskumníci z University of Ottawa publikovali štúdiu, ktorá by mohla zmeniť náš pohľad na vesmír. Podľa akceptovaných modelov vesmír vznikol Veľkým treskom a tým pádom aj všetko čo poznáme pred približne 13,8-miliardami rokov. Je však možné, aby bol vesmír dvakrát tak starý?

Astronómovia už roky kalkulujú vek vesmíru tým, že merajú expanziu vesmíru a najstaršie hviezdy, aké sa nám zatiaľ podarilo objaviť. Tým že vesmír expanduje, zatiaľ čo svetlo putuje ku nám, vlnové dĺžky svetla sa posúvajú bližšie k červenému spektru, čo nazývame červený posun. Autori štúdie naznačujú, že tento červený posun nevzniká expanziou vesmíru, ale tým, že fotóny postupne strácajú energiu cestovaním nepredstaviteľnými kozmickými vzdialenosťami. V niektorých prípadoch ku nám môže svetlo cestovať aj miliardy rokov.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Autori štúdie nevylučujú existenciu červeného posunu s ohľadom na expanziu vesmíru. Tvrdia, že červený posun môže byť hybridný fenomén, ktorý je spôsobený ako expanziou vesmíru, tak aj stratou energie fotónov. Lenže prečo vlastne vedci začali uvažovať nad tým, že vesmír môže byť starší? Nie je to tak dávno, čo Webbov vesmírny teleskop pozoroval galaxie, ktoré vznikli približne 300-miliónov rokov po Veľkom tresku, čo je na kozmickej škále veľmi málo. Problém bol, že tieto galaxie boli mimoriadne komplexné a vyzerali ako galaxie, ktoré si prešli miliardami rokov kozmickej evolúcie.

Ďalšou záhadou sú hviezdy, ktoré sa javia staršie ako celý vesmír, príkladom je Metuzalemská hviezda, ktorá má podľa odhadov viac ako 14-miliárd rokov.

Má náš vesmír skutočne 13,8-miliárd rokov?

Autori štúdie v práci predstavujú myšlienku základných fyzikálnych konštánt, ktoré po prvýkrát spomenul vedec menom Paul Dirac. Tieto základné konštanty majú popisovať interakcie medzi časticami. Dirac vo svojej teórii popisoval, že tieto konštanty sa mohli postupom času meniť. Ak berieme do úvahy, že by sa mohli postupom času vyvíjať, potom môžeme časovú os evolúcie galaxií pozorovaných Webbom natiahnuť.  Autori štúdie vysvetľujú, že týmto spôsobom by sa namiesto stoviek miliónov rokov galaxie v skutočnosti vyvíjali niekoľko miliárd rokov. To už je o niečo realistickejšie vzhľadom na ich vývojové štádium.

„Navrhujem, že by sme sa mali lepšie pozrieť na kozmologickú konštantu, ktorá popisuje zrýchľujúcu sa expanziu vesmíru. Modifikácia kozmologickej konštanty by nám mohla pomôcť vyriešiť záhadu galaxií v mladom vesmíre,“ tvrdí jeden z autorov štúdie, Rajendra Gupta.

Výsledky práce vedcov naznačujú, že náš vesmír by mohol mať 26,7-miliárd rokov, nie 13,8-miliárd ako sa už roky predpokladá. Práca vedcov je momentálne čisto teoretická, no ak by sa v nasledujúcich výskumoch skutočne potvrdila, potom by sme sa na vesmír okolo nás museli začať pozerať inak. Pridáva sa však k niekoľkým kozmickým „krízam“, s ktorými si vedci aspoň zatiaľ nedokážu poradiť.

„Náš novo navrhnutý model predlžuje čas vzniku galaxie o niekoľko miliárd rokov, vďaka čomu je vesmír starý 26,7 miliárd rokov a nie 13,7, ako sa pôvodne odhadovalo.“, uvádza Gupta.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre