Nášmu mozgu sme desaťročia pripisovali „magickú“ schopnosť, no nakoniec ju nemá, hovoria vedci
Vedecká komunita roky verila, že po ťažkom úraze mozog mení spôsob akým pracuje, aby čo najlepšie kompenzoval zranenie. Nie je ale tomu tak, hovoria výskumníci.
Výskumníci dlhú dobu predpokladali, že ak človek prejde niečím vážnym, napríklad amputáciou, mŕtvicou alebo stratou zraku, neurónové obvody v mozgu sa dokážu preusporiadať tak, aby čo najlepšie kompenzovali túto stratu. Výskumníci z University of Cambridge v novej štúdii spochybňujú túto našu “zázračnú” schopnosť.
Adaptácia mozgu na vážne obmedzenie je niečo, s čím sa stretávame v učebniciach a čoho sa drží veľké množstvo vedcov. Táto reorganizácia posilní niektoré regióny mozgu a iným zas určí novú funkciu, ktorá pomáha človeku vysporiadať sa s novým životom. Ako príklad môžeme uviesť slepca, ktorý má dôsledkom straty zraku oveľa lepšie vyvinutý hmat a sluch. V tomto prípade sa podľa teórie vizuálny kortex, ktorého hlavnou úlohou bolo spracovanie vizuálnych podnetov, pretvára, aby dokázal spracovať zvuky.
Existuje množstvo zdokumentovaných prípadov, podľa ktorých majú slepí ľudia naozaj bystrejšie zmysly. Autori novej štúdie toto nepopierajú, no nesúhlasia s tým, že lepší sluch je výsledkom mozgu, ktorý sa dokázal prerobiť. Namiesto toho tvrdia, že po strate zmyslu je človek nútený využívať zvyšné zmysly viac, čím ich trénuje a odkrýva už existujúce schopnosti, ktoré by v opačnom prípade ostali nevyužívané a tým pádom zanedbané.
Ako sme už spomenuli, mnohí slepí ľudia majú excelentný sluch a dokážu sa pomocou neho navigovať podobným spôsobom, ako to dokážu napríklad netopiere. Ďalším príkladom môžu byť pacienti, ktorí po mŕtvici ostali ochrnutí. S dostatočnou snahou a motiváciou sa postupne naučia opäť pohybovať končatinami, čo výskumníci doteraz prikladali schopnosti mozgu pretvoriť iné oblasti orgánu na to, aby umožnili pohybovať končatinami.
“Myšlienka že náš mozog má naozaj obdivuhodnú schopnosť reorganizovať sa je lákavá. Ponúka nám nádej a fascinuje nás, obzvlášť ak počúvame neuveriteľné príbehy ľudí, ktorí si aj napriek strate zraku dokázali vyvinúť takmer nadprirodzené schopnosti echolokácie,” tvrdí John Krakauer, jeden z autorov štúdie.
Mozog žiadne „kúzelné“ schopnosti nemá, tvrdia vedci
Krakauer priznáva, že tieto príbehy môžu byť a častokrát sú aj pravdivé. Ich vysvetlenie je však iné, než sme si doteraz mysleli. V rámci štúdie citujú výskum, podľa ktorého má každý prst našej ruky špecifický región v mozgu, ktorý ho kontroluje. Ak niekto o prst príde, tento región sa začne využívať na iné prsty.
Neprehliadnite
Autori novej štúdie zablokovali špecifický región mozgu, zodpovedajúci ukazováku na ruke. Tento proces mal napodobňovať amputáciu prsta. Ešte pred procedúrou si všimli, že v tomto regióne sa objavovali aj signály iných prstov. Znamená to, že hoci jeden región môže viac kontrolovať určitý prst, aj susedné regióny spracúvajú signály tohto prsta. Keď vedci región zablokovali, všimli si, že už predtým existujúce signály v susedných regiónoch sa stali silnejšími.
“Regióny mozgu nezačnú interpretovať nový typ informácie len preto, že došlo k poškodeniu inej oblasti, ktorá sa týmito signálmi primárne zaoberala. Rovnaká informácia je dostupná v rôznych častiach mozgu, no vedci jej nevenovali pozornosť, pretože tieto signály boli oveľa slabšie ako iné,” vysvetľuje spoluautorka štúdie Tamar Makin
Štúdia konštatuje, že mozog nemá schopnosť kompletne zmeniť úlohu svojich regiónov. Je pravda, že po vážnom zranení sa ochrnutý človek môže naučiť znovu hýbať, alebo že slepý človek má podstatne lepší sluch ako bežný človek. To však postihnutý človek dosahuje posilnením signálov cez opakované vystavovanie určitému vnemu alebo cez tréning. Špecifický mozgový región môže modifikovať svoju existujúcu architektúru, no kompletné prepísanie neurónových prepojení je podľa autorov štúdie veľmi nepravdepodobné, ak nie priam nemožné.
Komentáre