Naše mozgy sú stavané na dôverovanie konšpiračným teóriám: Dokážeme s tým niečo urobiť?
Naprieč históriou sa objavovali rovnaké rečnícke taktiky, pomocou ktorých diktárori presviedčali verejnosť o svojej pravde.
Štúdia vedcov z Univesity College Cork publikovaná ešte v apríli tohto roka, tvrdí, že boj proti konšpiračným teóriám prehrávame, a to aj napriek rôznym metódam, ktoré sa zameriavajú na rozvoj kritického myslenia. Ich štúdia analyzovala niekoľko rôznych metód na potlačenie šírenia konšpiračných teórií, no len v polovici prípadov mohli hovoriť o akomsi úspechu.
Ani tie prípady však neboli žiadna sláva. Závery autorov boli, že väčšina metód na potlačenie konšpiračných teórií nie je vôbec efektívna. Lenže prečo je to tak? Prečo sa aj dnes vieme stretnúť s názormi, že Zem je plochá, Ilumináti tajne ovládajú celý svet, alebo že mimozemšťania už dávno žijú medzi nami?
Viac svetla do tejto záhady priniesla štúdia publikovaná v Politics, Lies and Conspiracy Theories. V rámci tejto štúdie sa autor Marcel Danesi pozrel na prejavy neslávne známych diktátorov ako Mussoliniho, Stalina, Hitlera a Vladimíra Putina. Zistil, že prejavy všetkých týchto tyranov mali jednu vec spoločnú, používanie dehumanizujúcich metafor, prostredníctvom ktorých vyvolávali a šírili hnev k menšinovým skupinám.
Hitler častokrát používal označenia ako „paraziti“, „škodná“ alebo „plazy“, prostredníctvom ktorých prirovnával menšiny a cudzincov k zvieratám. Podobné prirovnávanie k zvieratám a k špine sa objavilo aj na zhromaždení v americkom Charlottesville v roku 2017.
Silné slová
Štúdia dokazuje, že dehumanizujúce metafory sú mimoriadne silným „rečníckym prvkom“, pretože dokážu obísť naše mozgové centrum pre vyššie kognitívne rozumové centrá. Inými slovami povedané, tieto metafory nás nútia myslieť na určité veci, pričom ignorujeme iné. Zaujímavosťou je, že používaním týchto metafor sa v mozgu aktivujú obvody, ktoré sa upevňujú zakaždým, keď danú metaforu počujeme. Po čase je takmer nemožné sa ich zbaviť.
Neprehliadnite
Dehumanizujúce metafory a konšpiračné teórie majú čo-to spoločné. Ľudia veriaci konšpiráciám si svoje presvedčenia neustále upevňujú a časom sa nedokážu nad problémom zamyslieť z iného uhla pohľadu.
„Ak sa stretneme s veľkou konšpiračnou teóriou, tá dokáže tvarovať naše presvedčenie a častokrát si to ani neuvedomíme. Ak počúvame určité metafory, môžeme nadobudnúť nepriateľské cítenie k určitým skupinám. To je jeden z dôvodov, prečo rôzne nenávistné skupiny metafory používajú. Práve cez ne môžu motivovať viac ľudí k násilnému aktivizmu,“ tvrdí Danesi.
Nanešťastie, keď už náš mozog začne veriť klamlivým konšpiračným teóriám, len ťažko ho presvedčíme o pravde. Ľudia, ktorí sú pohltení konšpiráciou zvyknú ako naopak vyhľadávať informácie, ktoré potvrdzujú ich presvedčenia. To je aj jeden z dôvodov prečo ľudia so silným presvedčením len málokedy zmenia svoj názor.
Dnes môžeme vidieť ako klamstvá slúžia na podnietenie nenávisti alebo násilia. Autor štúdie tvrdí, že akonáhle sa klamstvo identifikuje ako uveriteľné, naše mozgy sa stávajú automaticky náchylnejšie na ďalšie klamstvá. Ak sa chceme proti tomu chrániť, dôležité je analyzovať metafory ktoré určitá skupina používa. Rovnako kritickým okom sa treba pozrieť aj na tie naše. Danesi jedným dychom dodal, že to aj tak pravdepodobne nebude fungovať.
Komentáre