Najväčšia záhada nášho Slnka môže mať odpoveď: Kvôli tomuto je atmosféra tisícekrát horúcejšia ako povrch hviezdy

Autori novej štúdie skúmali špecifické oscilácie, ktoré by mohli prenášať energiu naprieč solárnymi vrstvami.

vesmir vybuchujuce slnko
Zdroj: Pixabay.com (ipicgr)

Slnko, naša najbližšia hviezda, je naozaj záhadným objektom. Medzi najväčšie zvláštnosti patrí, ako je možné, že jeho atmosféra má niekoľko tisícnásobne vyššiu teplotu ako povrch. Touto záhadou sa zaoberalo už veľa výskumov vrátane štúdie publikovanej nedávno. Zdá sa, že môžeme mať odpoveď. 

Povrch Slnka sa označuje ako fotosféra a jeho teplota sa pohybuje okolo 5-tisíc stupňov Celzia. Ak však pôjdeme smerom nahor do vyšších častí atmosféry, teplota by mala klesať, aspoň podľa tradičného chápania fyziky. Solárna koróna, najvrchnejšia časť atmosféry, však môže mať aj 2-milióny stupňov Celzia. Niekedy však vystrelia až na závratných 40-miliónov °C. Doposiaľ nezodpovedanou otázkou je, prečo sa tak deje.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

“Najvrchnejšia, plne ionizovaná a magneticky dominovaná časť solárnej atmosféry, koróna, púta našu pozornosť ako rodisko extrémnych javov vesmírneho počasia. V tejto vrstve vznikajú solárne erupcie alebo koronálne výrony hmoty. Zároveň nám umožňuje skúmať rôzne fyzikálne fenomény, pretože ide o prirodzené laboratórium,” píšu autori štúdie.  

Vyriešili vedci najväčšiu záhadu Slnka?

Autori práce v novej štúdii preskúmali bežné fluktuácie, ktoré sa viažu na špecifické oscilácie v štruktúrach, ktoré označujeme ako koronálne oblúky. Ide o oblúkovité plazmové štruktúry, ktoré začínajú vo fotosfére a dosahujú až do nižšej vrstvy koróny, vysvetľuje Space. Tieto fluktuácie sú v podstate vlny, ktoré sú samé o sebe relatívne slabé, no postupom času neslabnú. Znamená to, že teoreticky môžu do koróny dostať veľké množstvá energie, čím prispievajú k jej ohrievaniu.  

Štúdia sa zameriavala na smer v akom sa vlny šíria. Oscilovať mohli buď zhora nadol, zľava doprava alebo v akomkoľvek inom uhle. To výskumníkom pomohlo zistiť, ako vznikajú alebo koľko energie prenášajú.  

“Až doteraz nebolo možné určiť polarizáciu a spôsob akým sa v prípade týchto nerozkladajúcich sa oscilácií prenáša energia do solárnej koróny,” tvrdia vedci. 

Výskumníci použili dáta zo sondy Solar Orbiter a Solar Dynamics Observatory. To im umožnilo skúmať solárnu korónu z niekoľkých uhlov pohľadu. Počas pozorovaní sa im podarilo úspešne zachytiť 4-minútovú nerozkladajúcu sa osciláciu koronálnych oblúkov. Prekvapením bolo, že takmer všetky tieto vlny vibrujú rovnakým smerom. To naznačuje, že sa môžu spájať s dlhodobými prúdeniami vo vnútri Slnka.  

Inými slovami povedané, energia, ktorá sa nachádza na povrchu Slnka, sa môže nejakým spôsobom dostať až do koróny, najvrchnejšej vrstvy Slnka. V ďalších krokoch sa výskumníci pokúsia lepšie popísať procesy, ktoré prispievajú k ohrievaniu solárnej koróny. Teraz už ale vieme, že za túto záhadu mohla energia z povrchu hviezdy

Ako píšu autori štúdie, výsledky tejto štúdie majú mimoriadne významný vplyv na problém energetickej rovnováhy v solárnej koróne. Zároveň však upozorňujú, že výskum objavil iba transport energie z povrchu Slnka do koróny. Autori štúdie odhadujú, že len malé množstvo tejto energie sa týmto javom pretavuje na teplo.  

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre