Najväčší morský predátor, aký kedy žil: Žralok megalodon musel denne získať až 98-tisíc kilokalórií!
V rámci nového výskumu vytvorili vedci z University of Zürich 3D model jedného z najobávanejších morských superpredátorov.
Megalodon sa považuje za najväčšieho žraloka, aký kedy žil. Jeho zuby mali veľkosť ľudskej dlane a podľa nového výskumu z University of Zürich dokázal zjesť korisť o veľkosti kosatky dravej, ktorá môže narásť až do dĺžky 9,5 m.
V novom výskume vytvorili vedci 3D model megalodona a okrem jeho obrovského apetítu zistili aj to, že tento obávaný predátor dokázal po zjedení kosatky vydržať bez jedla až dva mesiace. Podľa rekonštrukcie mohol megalodon dosahovať dĺžku až 16 metrov a váhu viac ako 60 ton. Na základe týchto informácií vedci usúdili, že ak by dokázal najväčší žralok planty plávať rýchlosťou okolo 1,4 metrov za sekundu, potreboval by na deň 98-tisíc kilokalórií.
Podľa 3D modelu mal megalodon objem žalúdka až 10-tisíc litrov. Bol teda obávaným predátorom, ktorý dokázal preplávať dlhé vzdialenosti a skonzumovať korisť s dĺžkou až do takmer 10 metrov. Ak porovnáme megalodona s dnešnými vrcholovými predátormi, tie sa nachádzajú na oveľa nižšej úrovni.
Vedci vytvorili model na základe ostatkov megalodona, ktoré objavili ešte v 60. rokoch 19. storočia. Žralok vyhynul pred približne 18-miliónmi rokov. Vedci najprv oskenovali jednotlivé stavce megalodona, na ktoré napojili model chrupu. Následne pridávali na kostru svalstvo a pri tomto procese sa inšpirovali svalstvom žraloka modrého.
„Najkritickejšou vlastnosťou bolo správne určiť hmotnosť zvieraťa. Pri vyhynutých druhoch vieme ich hmotnosť odhadnúť na základe moderných 3D modelovacích technológií. Následne vytvoríme vzťah medzi hmotnosťou a ďalšími vlastnosťami, napríklad rýchlosťou alebo energetickou spotrebou,“ vyjadril sa spoluautor štúdie, John Hutchinson.
Najväčší žralok, aký kedy žil
Megalodon potreboval denne obrovské množstvo kalórií na to, aby mal dostatok energie. Svoj energetický výdaj mohol pokryť konzumovaním veľrýb, čo dokazujú aj stopy po zuboch, ktoré sa našli na fosíliách. Vedci usudzujú, že v ideálnom prípade dokázal megalodon skonzumovať 8 metrov dlhú veľrybu. To mu dalo dostatok živín na to, aby plával oceánom až dva mesiace bez toho, aby musel znova jesť.
Neprehliadnite
Autori výskumu zdôrazňujú, že megalodon nebol len vrcholovým predátorom, no super-vrcholový predátor. Tento titul si vyslúžil hlavne preto, lebo sa dokázal živiť na tvoroch rovnako veľkých ako on. Vedci zároveň poukazujú na to, že s vyhynutím tohto dravca ovplyvnilo ekosystémy celých oceánov.
3D model vedcov z University of Zürich je prvým krokom k ďalším podobným rekonštrukciám a výskumu. Vedci dodávajú, že pochopením správania jedného superpredátora dokážu lepšie pochopiť dávne ekosystémy a úlohu obrovských živočíchov. Zároveň môžu lepšie pochopiť dôsledky ich činnosti na celý podmorský svet, rovnako ako pochopiť čo sa stalo keď vyhynuli. Vedci veria, že v budúcich výskumoch prinesú viac informácií nielen o obávanom megalodonovi, ale aj o iných prehistorických morských živočíchoch.
Komentáre