SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Na Slnku vznikla gigantická „diera“ a mieri priamo na nás: Hrozí nám niečo nasledujúce dni?

Astronómovia si všimli gigantickú koronálnu dieru, ktorá je širšia ako 60 našich planét. Ako táto štruktúra vznikla?

Astronómovia si všimli, že sa na povrchu Slnka otvorila gigantická temná diera, z ktorej vychádza obrovské množstvo radiácie, ktorú poznáme ako solárny vietor, informuje portál Space. Toto žiarenie mieri priamo na našu planétu.  

Výskumníci vysvetľujú, že ide o dočasnú dieru, ktorú nazývajú koronálna diera. Momentálne je širšia ako 60 Zemí. Koronálne diery nie sú výnimočné, no tak veľkú dieru v tomto bode solárneho cyklu výskumníci ešte nevideli. Ako informuje výskum, koronálna diera vznikla v blízkosti rovníku Slnka 2. decembra a stačilo len 24 hodín na to, aby dosiahla maximálnu šírku približne 800-tisíc km. Od približne 4. decembra koronálna diera mieri priamo na našu Zem.  

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Odborníci sa domnievajú, že táto diera by mohla spôsobiť stredne silné geomagnetické búrky. Tie by mohli viesť k výpadkom rádiovej komunikácie a výrazným polárnym žiaram. Dobrou správou ale je, že solárny vietor nebol až taký silný, ako odborníci očakávali. Zatiaľ Zem čelila len miernym solárnym búrkam, ktoré si so sebou nenesú prakticky žiadne riziko. Polárnu žiaru však môžeme očakávať nižšie než je zvykom.  

Astronómovia zatiaľ nevedia povedať, ako dlho bude táto solárna diera existovať. Ako sme už spomenuli, podobné štruktúry vznikli už v minulosti. V každom podobnom prípade však vydržali dlhšie, než jeden solárny “deň”. Slnko sa otočí okolo svojej osi raz za 27 dní. Astronómovia vysvetľujú, že už o pár dní sa koronálna diera odvráti od Zeme preč.  

Ako tieto štruktúry vznikajú?

Koronálne diery vznikajú, keď sa magnetické polia Slnka náhle otvoria. Magnetické polia držia hviezdny materiál na mieste, no po ich otvorení sa materiál z povrchu hviezdy uniká ako solárny vietor. Koronálne diery sa javia ako temné fľaky, pretože sú chladnejšie a menej husté ako okolitá plazma. Koronálne diery sú podobné ako solárne škvrny. Jediným rozdielom je, že koronálne diery nie sú viditeľné v inom ako ultrafialovom spektre.  

Z koronálnych dier uniká radiácia rýchlejšie ako v prípade normálneho bežného solárneho vetra. Častokrát sa stáva, že táto radiácia naruší magnetické pole Zeme a vytvorí tak geomagnetické búrky. Posledná koronálna diera sa objavila tento marec. Krátko po vzniku vytvorila jednu z najsilnejších geomagnetických búrok, aké zasiahli našu planétu za posledných šesť rokov.  

Slnko existuje na 11-ročnom cykle aktivity, v rámci ktorého sa striedajú aktívne a kľudné obdobia. Posledné roky naša hviezda smeruje k solárnemu maximu, teda obdobiu najvyššej aktivity. To znamená, že solárne búrky a koronálne výrony hmoty sa stanú častejšie a tým pádom budú častejšie aj geomagnetické búrky. Momentálne sa predpokladá, že maximum dosiahne Slnko začiatkom tohto roka, no vedci to nevedia povedať s istotou. Na dosiahnutie maxima má podľa odhadov hviezda do septembra 2024. 

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close