Na Mesiaci sa nachádza ďalší vodný rezervoár: Čo to znamená pre budúcich astronautov?
Výskumníci z Čínskej akadémie vied odhaľujú nový vodný rezervoár na Mesiaci a vysvetľujú tým lunárny hydrologický cyklus.
Lunárny regolit, pôda na povrchu nášho Mesiaca, môže mať v sebe uväznenú vodu, preto si táto látka získava pozornosť vedcov. Tí hľadajú spôsoby ako tento zdroj čo najlepšie využiť v nadchádzajúcich vesmírnych misiách.
Nie je žiadnym tajomstvom, že sa na povrch našej prirodzenej družice vracajú astronauti a tentokrát tam plánujú aj ostať. Možno nie počas prvej návštevy, ale z dlhodobého hľadiska prebiehajúceho programu Artemis. Ak chcú ale ľudia na Mesiaci prežiť a fungovať, budú sa musieť spoľahnúť na takzvané in-situ využívanie zdrojov, teda získavanie dôležitých látok z materiálu, ktorý sa nachádza okolo nich.
Vodu vedci považujú za jeden z najdôležitejších zdrojov pre astronautov. Ľuďom by mala slúžiť nielen na pitie, ale aj na výrobu raketového paliva pre návrat domov alebo ďalšie vesmírne misie. V rámci novej štúdie vedci z Čínskej akadémie vied zisťujú, že po náraze asteroidu do povrchu Mesiaca môžu vzniknúť sklenené guličky, ktoré obsahujú nejaké množstvo vody.
Ide o nový zdroj, ktorý objavili autori štúdie v rámci svojho výskumu. Mnoho výskumov predtým potvrdilo existenciu vody na Mesiaci. Predpokladá sa, že veľké percento povrchu môže vodu ukrývať, hoci celkové množstvo vody je oveľa menšie ako na Zemi.
Voda na Mesiaci
V rámci novej štúdie vedci ukázali, že povrchová voda na Mesiaci je ovplyvňovaná denným cyklom a stráca sa do vesmíru. Naznačujú tým, že by sa hlbšie pod povrchom Mesiaca mala nachádzať hydratovaná vrstva, ktorá pomáha zadržiavať, uvoľňovať a dopĺňať vodu na povrch Mesiaca. Predchádzajúce štúdie však natrafili na problém. Na základe všetkých známych vodných rezervoárov nedokázali vysvetliť lunárny vodný cyklus. Z týchto prác vyplynulo, že musí existovať ešte nejaký, doteraz neidentifikovaný zdroj.
Neprehliadnite
Nová štúdia prináša odpovede. Podľa nej tento neznámy zdroj predstavujú impaktné sklenené guľôčky. Autorkou štúdie je HE Huicun, ktorá analyzovala dáta z misie Chang’e-5. Sklenené guľôčky analyzované misiou majú homogénnu chemickú kompozíciu a hladký povrch. V nich našli stopy vody, ktorej chýbalo deutérium, teda ťažká verzia vodíka. To naznačuje, že voda vznikla prostredníctvom solárneho vetra.
V rámci nového výskumu analyzovali vedci päť sklenených guľôčok, ktoré všetky vykazovali stopy vody, vytvorenej prostredníctvom solárneho vetra.
„Naša práca dokazuje, že impaktné sklo, spolu s inými podobnými telesami, dokážu uchovávať vodu vytvorenú solárnym vetrom. Zároveň ju uvoľňujú do vesmíru,“ tvrdí profesor HU Sen, ktorý štúdiu viedol.
Slnko hrá v hydrologickom cykle Mesiaca mimoriadne dôležitú úlohu, čo dokázala aj štúdia publikovaná koncom minulého roka. Slnko kontroluje množstvo vodíka, ktorý sa dostane na lunárny povrch. Mesiac nemá žiadnu atmosféru, preto nabité častice vodíka priamo reagujú s najvrchnejšou vrstvou regolitu. Táto reakcia po sebe zanechá výraznú stopu, veľké množstvo atómov vodíka s malým množstvom deutéria – ťažkej formy vodíka.
Autori štúdie potvrdili aj to, že póly Mesiaca sú najlepším miestom, kde by sme mali hľadať vodu. Zároveň sú jedným z potenciálnych miest, kde by mohla vzniknúť prvá lunárna výskumná základňa.
Komentáre