Mysteriózny „tep srdca“ Zeme sa vyskytuje každých niekoľko miliónov rokov a má veľké dopady na život. Kedy príde ďalší „úder“?
Nová štúdia odhaľuje, že všetky významné geologické udalosti sa neudiali náhodne, no v pravidelných cykloch. Kedy nás čakajú ďalšie?
Výskumníci z New York University v rámci svojej novej štúdie identifikovali “pulz” našej planéty. Presnejšie ide o cyklus geologickej aktivity, ktorý sa opakuje každých 27,5-miliónov rokov.
Geológovia dlhú dobu verili, že geologické udalosti sa dejú postupom času náhodne. Nová štúdia však naznačuje, že všetky udalosti sú súčasťou vyššieho cyklu, tým pádom sú navzájom prepojené. Už približne 50 rokov sa uvažuje o tom, že významné geologické udalosti, napríklad obdobia intenzívneho vulkanizmu, masového vymierania života a ďalších, prebiehajú cyklicky a opakujú sa približne každých 26 až 36-miliónov rokov.
Hoci táto teória existovala, výskumníci nemali vhodné prostriedky na to, aby ju mohli dokázať alebo vyvrátiť. Až nedávne pokroky v datovaní geologických udalostí umožnili vykonať jeden z prvých kvantitatívnych výskumov. Dnes však majú výskumníci k dispozícii oveľa presnejšie rádioizotopické datovacie techniky, ktoré im dovolili vytvoriť časovú os hlavných geologických udalostí za posledných 260-miliónov rokov.
V rámci štúdie výskumníci určili vek 89 najvýraznejších geologických udalostí. Medzi ne radíme vymierania života na súši a v mori, intenzívnu vulkanickú činnosť, obdobia kedy oceán stratil kyslík či reorganizáciu tektonických platní Zeme. Analýza ukázala, že väčšina hlavných geologických udalostí spadá do približne 10 odlišných “pulzov” alebo období vyššej aktivity. Tieto pulzy sa od seba nachádzali zhruba 27,5-miliónov rokov.
Dokážeme predpovedať intenzívnu a častokrát katastrofickú geologickú aktivitu planéty?
Posledné zoskupenie geologickej aktivity nastalo pred približne 7-miliónmi rokov. Na základe výskumu autori naznačujú, že ďalší pulz aktivity by sme mali pocítiť za viac ako 20-miliónov rokov. Autori zároveň naznačujú aj to, že tieto pulzy môžu byť výsledkom cyklickej aktivity hlboko pod našimi nohami, v interiéri planéty. Ide o geofyzikálne procesy spojené s dynamikou platňovej tektoniky a podnebia.
Neprehliadnite
Autori štúdie ale nevylučujú aj to, že tieto cykly môžu ovplyvňovať zmeny v obežnej dráhe Zeme.
“O vzniku týchto cyklických udalostí zatiaľ nemôžeme veľa povedať. Náš výskum však dokázal, že Zem prechádza pravidelnými obdobiami koordinovanej geologickej aktivity, čo je o čosi iný pohľad, než dnes drží väčšina geológov,” tvrdí Michael Rampino, vedúci novej štúdie.
Dnes výskumníci nachádzajú čoraz viac dôkazov o tom, že masové vymierania života na Zemi môže odštartovať práve intenzívny vulkanizmus. Pri množstve sopečných erupcií do atmosféry uniká veľa skleníkových plynov, ktoré môžu spôsobiť ako výrazné globálne otepľovanie, tak aj drastické ochladenie. Podmienky na planéte sa teda presunú za hranicu toho, čo môžu organizmy na planéte akceptovať. Potrava sa stáva vzácnejšou, narúšajú sa potravinové reťazce a tým dochádza k vymieraniu živočíšnych druhov.
Autori novej štúdie skúmali históriu Zeme za posledných 260-mliniónov rokov. Toto obdobie nie je náhodné, pretože pred práve 260-miliónmi rokov si Zem prešla najväčším masovým vymieraním života, ktoré nazývame “Veľké vymieranie„. Počas tohto obdobia prišlo o život 90% vodných a 75% suchozemských živočíšnych druhov. Ak sú zistenia autorov pravdivé a Zem naozaj prechádza cyklickými obdobiami výraznejšej geologickej aktivity, potom môžeme mať v rukách spôsob, ako predpovedať budúce geologické katastrofy, ktoré menia tvár celej planéty.
Komentáre