Začalo sa šieste masové vymieranie na Zemi? Zo stromu života opadávajú celé konáre
Výskumníci vysvetľujú, že vymieranie druhov je závažný problém, no ten siaha ešte hlbšie. Miznú celé rody.
Holub sťahovavý, tasmánsky tiger či delfínovec čínsky. To všetko sú živočíchy, ktoré nie tak dávno existovali na našej planéte, no dnes už kompletne vyhynuli.
Ako vysvetľujú výskumníci zo Stanford University, ide len o hŕstku z oveľa väčšieho zoznamu živočíšnych druhov, ktoré vyhynuli dôsledkom našej činnosti. Niektorí vedci sa neboja tvrdiť, že človek odštartoval v poradí šieste masové vymieranie života na Zemi. Výskumníci naznačujú, že naše konanie ničí ďalšie a ďalšie druhy mnohonásobne rýchlejšie, než by tieto druhy vymreli prirodzene.
Výskumníci nedávno publikovali štúdiu, podľa ktorej môže byť táto kríza oveľa závažnejšia, než sme doteraz predpokladali. Autori zistili, že druhy spomínané na začiatku boli posledné svojho rodu, vyššej taxonomickej jednotky. Ako sme už spomínali, neboli jediné. Ak hovoríme o vymieraní, výskumníci sa typicky zameriavajú na druhy.
V tejto práci sa vedci pozreli na vyššiu jednotku členenia, na rody. Zistili, že z našej planéty nemiznú len určité druhy živočíchov, ale rovno celé rody. Autori to popisujú “mrzačenie stromu života”.
“Z dlhodobého hľadiska hovoríme o pomerne veľkom hrbole v evolúcii života na planéte. Posledné storočie sa však to, čo robíme stromu života, odráža späť na nás a spôsobuje veľké utrpenie,” tvrdí Gerardo Ceballos, jeden z autorov štúdie.
Miznú celé rody, nie len druhy
Spoluautor štúdie, Paul Ehrlich, tvrdí, že hoci si to neuvedomujeme, živočíchy ktoré na Zemi vplyvom našej činnosti vymierajú, sú našimi jedinými spoločníkmi v celom vesmíre. Výskumníci v rámci štúdie preskúmali 5400 rodov suchozemských stavovcov, ktoré dokopy zastrešovali 34 600 druhov. Autori štúdie zistili, že od roku 1500 vymrelo 73 rodov suchozemských stavovcov. Najväčšie straty zaznamenali vtáky. Tam vymrelo 44 rodov. Nasledovali cicavce, obojživelníky a plazy.
Neprehliadnite
V súčasnosti vymierajú rody stavovcov približne 35-krát rýchlejšie ako za posledných milión rokov. Znamená to, že bez nášho zásahu by Zem stratila len dva živočíšne rody. Autori prízvukujú, že za päť storočí sa nám podarilo napáchať škody, ktoré by sa museli na Zemi hromadiť 18-tisíc rokov. To vedci nazvali “biologickou anihiláciou”.
Autori výskumu si dávajú dobrý pozor na to, aby zbytočne svojimi objavmi nestrašili. V tomto prípade je však viac ako vhodné poukázať na vážnosť celej situácie.
“Nebolo by etické nevysvetliť tieto závažné zistenia. Práve závažnosť tohto objavu volala po silnejších slovách,” tvrdia autori.
Vyhynutie druhu je jedna vec, no vyhynutie rodu možno považovať za stupeň vážnejšie. S tým prichádzajú aj závažnejšie dôsledky, vysvetľuje Ceballos. Ak si predstavíte strom života, rod je ako jeden konár. Keď ten odpadne, ostane v strome veľká diera.
Situácia je vážna a mala by sa riešiť čo najrýchlejšie. Ceballos a Ehrlich volajú po okamžitom riešení, pričom najskôr by sme mali venovať pozornosť trópom.
Komentáre