SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Za normálnych okolností by boli zamrznuté a pusté: Toto pomáha vzdialeným mesiacom vytvoriť lepšie podmienky pre život

Gravitačné interakcie planéty a jej mesiaca môžu výrazne ovplyvniť podmienky pre život na oboch telesách.

V rámci našej Slnečnej sústavy sa planéta Mars považuje po Zemi za potenciálnu planétu, ktorá je najvhodnejšou pre život a to aj napriek nedokonalým podmienkam. V súčasnosti sa však pozornosť vedcov upiera o čosi ďalej, a to k ľadovým mesiacom Jupitera a Saturnu. Medzi ne patrí Europa, Enceladus, či Titan.

Medzi planétami v obývateľnej zóne hviezdy a ľadovými mesiacmi je výrazný rozdiel, no čoraz viac astronómov verí tomu, že aj tieto menšie svety môžu ukrývať podmienky vhodné pre život. Ich povrch je síce zamrznutý, no pod hrubou vrstvou ľadu sa môže ukrývať oceán udržiavaný teplom z geologickej činnosti, píše portál Phys. Táto geologická aktivita je vyvolaná slapovým ohrevom – deformáciou mesiaca spôsobenou gravitačnou interakciou dvoch objektov. V tomto prípade ide o sily, ktoré sú výsledkom gravitačnej činnosti konkrétneho mesiaca a planéty, okolo ktorej mesiac obieha.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Cieľom novej štúdie vznikajúcej v spolupráci University of Southern California a observatórií v Carnegie Institution of Science bolo zistiť, ako obežné dráhy ľadových mesiacov a planét vytvárajú slapové ohrievanie. Podľa toho by mohli v budúcnosti zistiť, ktoré mesiace môžu byť teoreticky obývané.

Predpokladá sa, že veľa mesiacov v Slnečnej sústave môže pod ľadovým povrchom ukrývať oceán práve kvôli geologickej aktivite vyvolanej slapovými silami. Na dne oceánov podľa teórie existujú hydrotermálne ventily, ktoré nielenže oceán ohrievajú, no dávajú mu látky, z ktorých sa neskôr môže vyvinúť život.

„Z hľadiska astrobiológie môže slapový ohrev zvýšiť teplotu povrchu mesiaca do bodu, kedy sa na ňom môže nachádzať voda. Aj svety ležiace ďaleko za obývateľnou zónou môžu byť dôsledkom slapových síl obývateľné. Príkladom je mesiac Jupitera, či Europa. Ten má s najväčšou pravdepodobnosťou pod ľadovou vrstvou oceán, a to aj napriek tomu, že leží za obývateľnou zónou,“ vysvetľuje Armen Tokadjian, ktorý je vedúci štúdie.

Obývateľné mesiace

V našej sústave sa nachádza niekoľko takýchto mesiacov a preto astronómovia veria, že naprieč galaxiou nájdu množstvo podobných objektov. Vo svojej práci však vyzdvihujú úlohu mesiaca aj v rôznych ďalších oblastiach. Veľké mesiace môžu stabilizovať sklon planéty, čo znamená pravidelné ročné obdobia. Slapové sily zároveň môžu brániť planéte získať viazanú rotáciu. Ide o prípad, kedy je k hviezde otočená len jedna strana planéty, zatiaľ čo druhá pologuľa leží vo večnej tme.

V poslednej dobe vedci uvažujú o tom, že formácia nášho Mesiaca hrala dôležitú úlohu pri vzniku života na Zemi. Vďaka slapovým silám sa naše jadro udržiava horúce a svojim pohybom generuje magnetické pole. To nás chráni pred škodlivou radiáciou. V prípade Marsu jadro vychladlo, spevnelo a planéta o svoju magnetosféru prišla. Predpokladá sa, že so stratou magnetosféry prišla aj o svoju atmosféru a vodu.

Nová štúdia pomôže nasledujúcim misiám lepšie charakterizovať nielen exomesiace, ale aj samotné planéty. V oboch prípadoch získavajú lepšiu predstavu o tom, ktorá planéta, či mesiac, by mohli mať vhodné podmienky pre život.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close