Môžu nám vírusy pomôcť s globálnym otepľovaním? Niektoré druhy by mohli „vysať“ oxid uhličitý z atmoféry
V masívnom výskume vedci objavili 5-tisíc nových druhov vírusov a ich vplyv na oceány.
Vedci z Ohio State University nedávno odhalili niekoľko RNA vírusov, ktoré by mohli pomôcť v boji proti globálnemu otepľovaniu, píše portál univerzity.
Vedci počas štúdie identifikovali viac ako 5-tisíc nových RNA vírusov. Objavili kmeň vírusov, Taraviricota, naprieč oceánmi, čo naznačuje ich ekologickú dôležitosť. Ako uvádzajú autori práce, vírusy hrajú vo svete dôležitú úlohu, no ľudia skúmajú len malú hŕstku z nich a to vo väčšine prípadov tie, ktoré škodia buď nám alebo zvieratám, či rastlinám.
Nová štúdia sa pozerá na vírusy v merítku, v akom sa ešte žiadny výskum na ne nepozeral. Vedci svoju štúdiu považujú za úspech, pretože sa im podarilo objaviť obrovské množstvo nových vírusov. Tie výrazným spôsobom vplývajú na to, ako fungujú morské mikróby a ovplyvniť ich môžu troma spôsobmi. Vírusy buď zabíjajú bunky, menia spôsob akým bunky pracujú s energiou, alebo prenášajú gény z jedného hostiteľa na druhého.
Zistiť diverzitu a množstvo vírusov v oceánoch umožní vedcom lepšie popísať, ako sa mikróby prispôsobujú globálnemu otepľovaniu. Oceány dokážu vstrebať približne polovicu oxidu uhličitého, ktorý ľudia vyprodukujú. V tomto prípade autori štúdie naznačujú, že vírusy môžu byť regulátorom toho, koľko oxidu uhličitého sa v oceánoch uloží.
Vírusy prospešné pre prostredie
Vedúci štúdie, Matthew Sullivan verí, že ak sa podarí identifikovať a následne vytvoriť určité druhy vírusov, ľudstvo by mohlo získať kontrolu nad „biologickou pumpou“ rozhodujúcou o množstve vstrebaného oxidu uhličitého.
Neprehliadnite
„Ľudstvo do atmosféry vypúšťa čoraz viac tohto skleníkového plynu a v budúcnosti budeme potrebovať výrazný nástroj na spomalenie klimatických zmien. V tomto prípade možno potrebujeme niečo, čo má škálu celého oceánu,“ vysvetľuje Sullivan.
Vírusy by mohli podnietiť pohlcovanie väčšieho množstva oxidu uhličitého. Takýto systém by rástol, kým by sa neponoril na dno oceánu. Ako tvrdia vedci zapojení do štúdie, ponorením oxidu uhličitého by sme získali stovky, možno tisíce rokov, kým by sme čelili najhorším dopadom klimatických zmien.
Vírusy ale stále fungujú tak, ako by sme očakávali, čiže infikujú iné organizmy. V tomto prípade je výsledok takmer vždy zlý pre hostiteľa, činnosť vírusov by ale mohla byť prospešnou pre celé prostredie. Na to, aby mohli vedci zistiť, ktoré vírusy sú pre prostredie priaznivé, potrebujú získať informácie o ich funkcii a o samotných hostiteľoch.
Vedci analyzovali približne 44-tisíc sekvencií genómov a komunity vírusov rozdelili na niekoľko oblastí. Týmito oblasťami boli arktická antarktická, mierna a tropická oblasť. Prekvapením bola veľká biodiverzita v polárnych oblastiach.
V rámci výskumu však našli viac ako tisíc vírusov, ktoré určitým spôsobom vplývajú na pohlcovanie oxidu uhličitého v oceánoch. Jedenásť z nich nielenže pohlcovalo oxid uhličitý, no ten následne prepravilo na dno oceánov.
Komentáre