Môžeme žiť dlhšie? Výskum ukázal, že bunky v tele nestarnú rovnakým tempom
Nový výskum vedcov môže pomôcť nájsť odpoveď na to, prečo veľa vážnych chorôb nastupuje v neskoršom veku.
Starnutie so sebou prináša množstvo zdravotných komplikácií. Funkcie orgánov sa postupne zhoršujú a tým sa zvyšuje riziko vzniku rôznych ochorení vrátane srdcovocievnych ochorení, rakoviny alebo neurodegeneratívnych ochorení.
Výskumníci z celého sveta hľadajú spôsob, ako získať kľúč k dlhšiemu a zdravšiemu životu. Základom je pochopiť ako telo starne, na čo sa bližšie pozreli vedci zo zdravotnej univerzity Baylor College of Medicine. V rámci svojej novej práce preskúmali starnutie jednotlivých buniek v prípade 163 laboratórne vychovaných vínnych mušiek. Ich práca zistila, že odlišné bunky v tele mušiek starli iným typom.
„Náš výskum ukázal, že iné typy buniek, napríklad neuróny v mozgu, žijú dlhšie ako bunky v črevách a žalúdku, ktoré sú často nahrádzané novými bunkami. Zaujímalo nás, ako toto odlišné starnutie prebieha a preto sme sledovali viac ako stovku vínnych mušiek, ktoré prirodzeným spôsobom dospievali v laboratórnych podmienkach,“ vyjadril sa jeden z autorov štúdie, doktor Hongjie Li.
Výsledky štúdie publikovali na internet, kde sú dostupné pre každého, kto by sa chcel hlbšie ponoriť do tajomstiev starnutia buniek. V rámci štúdie totiž vytvorili len mapu starnutia odlišných typov buniek, no v ďalších prácach sa budú musieť vedci hlbšie pozrieť na biológiu, ktorá sa za týmto fenoménom ukrýva. Skúmané gény majú rovnakú úlohu aj v prípade ľudí a preto by nám mohli pomôcť zistiť napríklad to, prečo množstvo vážnych chorôb nastupuje až v neskoršom veku.
Starnutie buniek
Počas sledovania mušiek výskumníci odobrali vzorky keď bol hmyz starý 30, 50 a 70 dní, pričom 70 dní je u vínnej mušky ekvivalentom 80-ročného človeka. Po odobratí vzoriek vedci sledovali zmeny v expresii génov v individuálnych bunkách orgánov a porovnávali ju s mladými päťdňovými muškami. V rámci toho sledovali štyri odlišné charakteristiky starnutia: Kompozíciu bunky, počet odlišných expresií génov, zmeny v počte expresií génov a úpadok bunečnej identity. Všetky sledované faktory sa priebehom starnutia menia.
„Zistili sme, že starnutie má dopad na kompozíciu buniek v celom tele mušky. Pozorovali, že počet tukových buniek sa zvýšil najviac, zatiaľ čo najväčší pokles zaznamenali pri svalových bunkách. 80% typov buniek znížili svoju genetickú expresiu, pričom 20% ju zvýšilo,“ vysvetľuje Li.
Štúdia prišla na to, že starnutie buniek ovplyvňuje niekoľko rôznych faktorov pričom neexistuje jeden, ktorý by platil pre všetky starnúce bunky. Vedci teda konštatujú, že rôzne bunky v tele starnú odlišným spôsobom, čo môže v budúcnosti viesť k ďalším zaujímavým objavom. Ako sme už spomenuli na začiatku, neuróny v mozgu žijú oveľa dlhšie ako svalové, tukové alebo pečeňové bunky. Zároveň autori naznačujú aj to, že starnutie jednotlivých buniek môže ovplyvňovať aj pohlavie. V budúcnosti by sa mohli objaviť lieky, alebo iné procedúry, ktoré by dokázali bunky v tele omladiť a tým možno priniesť aj dlhší život.
Neprehliadnite
Komentáre