Môže Zem pred zmenou klímy zachrániť obrovský slnečník, ktorým zakryjeme Slnko? Avi Loeb tvrdí, že to nie je najlepší nápad

Ako poslednú možnosť záchrany pred globálnym otepľovaním výskumníci navrhujú vytvorenie vesmírneho slnečníka. Podľa Loeba to ale nebude fungovať.

zakrytie zeme pred slnkom
Zdroj: Vosveteit.sk a ChatGPT (DALL·E)

Globálne otepľovanie sa stalo problémom, ktorý by sme mali riešiť čo najrýchlejšie. Mnohí vedci varujú, že naše šance na vyhnutie sa najhoršiemu scenáru rýchlo klesajú a mali by sme konať. Zrazenie emisií na nulu zo dňa na deň ale nie je realistickým plánom.  

Skupina vedcov z Planetary Sunshade Foundation navrhovala, že by sme mohli časť slnečného žiarenia zakryť obrovským vesmírnym “slnečníkom”, čo by našu planétu efektívne ochladilo. Zaujímavosťou je, že to nie je tak úplne nový nápad. Po prvýkrát ho predniesol vedec menom James Early ešte v roku 1989 ako spôsob boja proti skleníkovému efektu.  

Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ

Tento veľký Slnečník by sa nachádzal na libračnom bode L1, mieste kde sa gravitácia Slnka a Zeme navzájom nulujú. Znamená to, že slnečník by ostal na rovnakom mieste vo vesmíre. Kontroverzný harvardský fyzik Avi Loeb ale na blogu píše, že tento nápad nie je úplne najlepší a má jednu vážnu chybu.  

Výstavba akéhokoľvek kozmického slnečníka by bola extrémne náročná a hlavne drahá. Zároveň musíme brať do úvahy, že takáto štruktúra by musela byť mimoriadne ľahká a tenká, aby sme znížili náklady na jej transport do vesmíru. Zároveň by si takýto megaprojekt vyžiadal spoluprácu všetkých svetových krajín.  

To však podľa Loeba nie je hlavným problémom vesmírneho slnečníka. Loeb sa obáva najmä toho, že vesmírny slnečník by bol časom zničený nárazmi mikrometeoroidov a vesmírneho prachu. Zároveň dodáva, že náhle zničenie tohto ochranného tienidla by mohlo spôsobiť globálnu katastrofu, pred ktorou nás malo chrániť.  

Loeb podporuje svoje tvrdenia dátami. Predpokladá sa, že našu Zem zasiahne objekt o veľkosti centimetra približne každých 15 sekúnd. Pre našu planétu nepredstavujú tieto drobné objekty žiadne riziko, pretože zhoria v atmosfére. Vesmírny slnečník by ani zďaleka nebol veľký ako celá planéta. Loeb odhaduje, že celkový povrch konštrukcie by tvoril približne percento zemského. V tomto prípade by centimetrový objekt zasiahol tienidlo približne každých 25 minút.  

Problém, s ktorým treba počítať

Možno sa centimetrový kus kameňa nezdá veľký, no vo vesmíre tieto objekty cestujú rýchlosťami desaťtisícov kilometrov za hodinu. V tomto prípade vytvorí aj takýto malý objekt v akomkoľvek materiáli dieru väčšiu ako objekt sám. Loeb predpokladá, že po jednom roku by mal vesmírny slnečník 20-tisíc dier, spôsobených týmito drobnými objektmi.  

“Tieto dáta neplánovane potvrdil aj pravdepodobne najdrahší “časticový detektor”, aký NASA umiestnila na libračný bod L2. Ide o Webbov vesmírny teleskop, ktorý počas prvého roka zasiahlo až 20 mikrometeoroidov. Väčšina z nich najvýkonnejší vesmírny teleskop nepoškodila, no jednému sa to predsa len podarilo. Tento objekt mal veľkosť len 0,1 milimetra a poškodil jedno zo zrkadiel teleskopu,” píše Loeb. 

Loeb netvrdí, že by sme sa nemali pokúsiť o vesmírny slnečník, alebo iný podobne ambiciózny projekt na záchranu pred globálnym otepľovaním. Upozorňuje však na to, že v prípade akýchkoľvek ambicióznych kozmických megastavieb by sme mali brať do úvahy aj tieto faktory.  

Prihlás sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre