Mesačný prach by nás mohol zachrániť pred blížiacou sa katastrofou. Vedci hovoria, že ho chcú použiť ako „vesmírne tienidlo“
V novej štúdii autori vysvetľujú, že zablokovanie malej časti slnečného žiarenia by nám mohlo pomôcť s globálnym otepľovaním
Ľudstvo každým rokom vypustí do atmosféry ohromné množstvo skleníkových plynov a odborníci volajú, že ak s globálnym otepľovaním nespravíme nič, už čoskoro bude neskoro. Oxid uhličitý rovnako ako aj iné plyny, zachytávajú v atmosfére teplo a naša planéta sa stáva rok čo rok horúcejšou a menej priaznivou pre život.
Už v roku 2022 sme si počas leta prešli drastickými horúčavami a čo sa týka našej budúcnosti, bude to len horšie. Čo však môžeme s globálnym otepľovaním robiť? Najlepším riešením by bolo samozrejme upustiť od fosílnych palív, no to je zmena, na ktorú zatiaľ nie sme pripravení. Vedci preto hľadajú alternatívne riešenia, ktoré by nás mohli uchrániť pred katastrofou.
Jedno z možných stratégií je zabrániť časti slnečnej energie, aby sa dostala k našej planéte. Ide o plán, nad ktorým vedci uvažujú už niekoľko desaťročí a zahŕňa použitie tienidiel, alebo prachu. Hlavnou myšlienkou je umiestniť medzi Zem a Slnko niečo, čo by časť svetla dokázalo zablokovať a tým pádom ochladiť našu planétu. Vedci veria, že stačí zablokovať len jedno alebo dve percentá slnečného žiarenia na to, aby sme sa vyhli globálnemu otepľovaniu.
Vesmírne tienidlo
V rámci nového výskumu vedci z University of Utah preskúmali možnosť využitia prachu ako potenciálneho štítu pred solárnou radiáciou. Analyzovali vlastnosti rôznych prachových častíc, množstva prachu a jeho obežnej dráhy tak, aby získali čo najlepšie výsledky. Autori tvrdia, že prachový oblak na libračnom bode 1 by bol najefektívnejším riešením, no zároveň by išlo až o astronomicky nákladný projekt, či už z hľadiska financií, alebo celkovej náročnosti.
Libračným bodom sa rozumie bod v sústave dvoch telies, v ktorom sa vyrovnávajú gravitačné a odstredivé sily. Ak sa v tomto bode nachádza malé teleso, to voči obom objektom nemení svoju polohu. Libračný bod 1 sa nachádza priamo medzi Slnkom a našou planétou.
Neprehliadnite
Autori štúdie však prinášajú aj vhodnejšiu alternatívu. Dostať prach zo Zeme do libračného bodu sa považuje za mimoriadne náročný projekt, no ak by sme použili mesačný prach, cena a potrebná námaha by išli drasticky dolu.
„Použitie prachu z Mesiaca by mohlo byť lacným a efektívnym spôsobom, ako zatieniť našu Zem,“ tvrdia autori.
Počas štúdie protoplanetárnych diskov, prstencov hmoty okolo mladých hviezd, sa v hlavách autorov zrodila myšlienka. Ak by sme mali relatívne malé množstvo materiálu na obežnej dráhe medzi Zemou a Slnkom, mohli by sme zablokovať časť slnečného svetla. V tomto prípade by sme nepotreboval ani veľké množstvo prachu.
Autori štúdie ale prízvukujú, že problémy s globálnym otepľovaním použitím prašného oblaku nezmiznú. Toto riešenie nám má len poskytnúť čas na riešenie problému ako celku, ktorý sa nám míňa rapídnym tempom.
Komentáre