Prečo ľudia neveria na globálne otepľovanie? Výsledky experimentu nie sú to, čo výskumníci čakali
Autori novej štúdie navrhli experiment, ktorý im mal pomôcť lepšie pochopiť, prečo ľudia spochybňujú globálne otepľovanie. Výsledky prinášajú zvláštne, no svojim spôsobom dobré správy.
Globálne otepľovanie sa stalo vážnym problémom, ktorý už ďalej nemôžeme ignorovať. Každá štúdia apeluje na svetových lídrov, aby uplatnili prísnejšie postupy na obmedzenie emisií, inak premrháme šancu vyhnúť sa najhoršiemu scenáru. Dopady globálneho otepľovania však už môžeme vídať aj všade okolo nás.
Aj napriek všetkým dôkazom sa však nájdu ľudia, ktorí globálne otepľovanie zapierajú. Prečo je to ale tak? Výskumníci z University of Bonn zisťovali, ako takíto ľudia rozmýšľajú. Cieľom výskumu bolo zistiť, či odmietači globálneho otepľovania ohýbajú fakty vo svoj prospech alebo či za ich názorom stojí niečo iné. Ako vedci informujú, výsledky prekvapili aj ich.
Odmietači globálneho otepľovania nehovoria, že globálne otepľovanie vôbec neexistuje. Táto skupina ľudí však podceňuje jeho dopad na planétu alebo tvrdí, že nejde o výsledok ľudskej činnosti. Prečo takto argumentujú vedci opisujú ako “motivované uvažovanie”. Motivované uvažovanie je zaujímavý aspekt ľudskej psychológie, s ktorým sa môžeme stretávať aj my na dennej báze. Hovoríme o ňom, keď sa dokážeme napríklad mentálne presvedčiť o tom, že s diétou a cvičením začneme až začiatkom nového týždňa, lebo tých pár dní aj tak neurobí nijaký rozdiel.
V prípade globálneho otepľovania je však situácia komplikovanejšia. U odmietačov prevláda názor, že nikto v skutočnosti nedokázal, že za globálne otepľovanie môže na 100% človek. Výskumníci však doteraz nezisťovali, ako a prečo ľudia samých seba v tejto oblasti vlastne klamú. Aby našli odpoveď, autori štúdie vykonali sériu online experimentov, do ktorých sa zapojilo dokopy viac ako 4-tisíc dobrovoľníkov.
Hlavnou myšlienkou experimentov bolo, že dobrovoľníci mohli darovať 20 amerických dolárov. Dobrovoľníkov rozdelili náhodne do dvoch skupín. Ľudia v prvej skupine museli dať 20 dolárov jednej z dvoch organizácií bojujúcich proti globálnemu otepľovaniu. Ľudia v druhej skupine ich mohli darovať, alebo si ich nechať pre seba.
Neprehliadnite
Výsledky experimentu prekvapili aj vedcov
Ak si dobrovoľníci nechali peniaze pre seba, výskumníci im tých 20 dolárov nakoniec naozaj dali. Chytákom však bolo, že človek si musel sám v svojej hlave obhájiť, prečo si peniaze nechal, než aby ich daroval niekomu, kto chce pomôcť planéte.
“Človek si musí vedieť obhájiť, prečo sa rozhodol nechať si dar, ktorý mohol putovať jednej zo spoločností. Jedným zo spôsobov je poprieť, že nejaké globálne otepľovanie existuje,” tvrdí Florián Zimmermann, jeden z autorov výskumu.
Experiment ukázal, že viac ako polovica ľudí v druhej skupine si 20 dolárov nechala pre seba. Výskumníci následne zisťovali, či by títo ľudia obhajovali svoje správanie tým, že by podceňovali globálne otepľovanie.
“Mysleli sme si, že ak by ľudia obhajovali privlastnenie si peňazí sebaklamom, druhá skupina by mala vykazovať väčšiu mieru skepsie voči globálnemu otepľovaniu. Obrovským prekvapením pre nás bolo to, že sme nič také nepostrehli,” dodáva Zimmermann.
Autori štúdie na základe výsledkov štúdie veria, že správnym prístupom môžeme zvrátiť mylné predstavy ľudí ohľadom toho, čo nám vlastne globálnym otepľovaním hrozí.
Komentáre