Môže byť príšera Loch Ness skutočná? Nový objav mení predstavy vedcov o plesiosauroch, ktoré ju inšpirovali
Výskum z University of Bath ponúka iné vysvetlenie toho, kde tento "morský" plaz mohol pred 66-miliónmi rokov žiť.
Plesiosaury sú dnes už vyhynuté druhy morských plazov, ktoré žili v ére dinosaurov. Vyznačujú sa dlhým krkom, úzkou hlavou, širokým telom a mohli dosahovať dĺžku až 4 metrov.
Paleontológom z University of Bath sa podarilo objaviť fosílie drobných plesiosaurov v približne 100-miliónov rokov starom riečnom systéme, čo mení spôsob, ako veda tieto vodné jaštery chápe. Donedávna sa považovali za čisto morské živočíchy, no na základe nového objavu sa otvára možnosť, že žili aj v sladkých vodách.
Pozostatky plesiosaura po prvýkrát objavila paleontologička Mary Anning v roku 1823 a tvar ich tela podnietil aj vznik legendy o príšere z jazera Loch Ness. Narozdiel od mýtickej príšery sa však predpokladalo, že plesiosaury žili v morských vodách, teda až donedávna. Nové fosílie objavili v Maroku, na mieste kde sa v období kriedy nachádzal riečny systém. Vedci objavili kosti a zuby troch dospelých jedincov, ktorí mali dĺžku troch metrov. Okrem toho objavili kosť mláďaťa s dĺžkou 1.5 metra.
Objav naznačuje, že plesiosaury dokázali tolerovať sladkú vodu rovnako ako dnes riečne delfíny. Existuje aj možnosť, že tieto tvory v riekach trávili celý svoj život. V tomto prípade fosílie rozprávajú dva príbehy. Objavené zuby podľa paleontológov vypadali ešte počas života plesiosaura, preto naznačujú kde mohol tvor žiť, zatiaľ čo objavené kosti jasne poukazujú na to, kde zviera umrelo.
„Kosti a zuby boli roztrúsené naprieč niekoľkými lokalitami, čiže každá kosť a zub predstavuje odlišného živočícha. Zaujímavosťou je, že izolované kosti nám toho o prehistorickom ekosystéme dokážu povedať oveľa viac, než celá kostra,“ vysvetľuje autor štúdie, Nick Longrich.
Moria alebo rieky?
Na základe zubov vedci odhadujú, že plesiosaury konzumovali obrnené ryby, ktoré žili v rovnakej rieke. Preto sa vedci domnievajú, že tieto vodné jaštery skôr prežívali v sladkých vodách, neboli len občasnými návštevníkmi. V tomto sa odlišujú od delfínov alebo veľrýb, ktoré do sladkých vôd zavítajú len príležitostne. Možno kvôli potrave, možno preto, lebo sa stratili.
Neprehliadnite
Longrich vysvetľuje, že zatiaľ nie je známe, prečo sa objavené plesiosaury nachádzali v sladkej vode. Jedna z teórií tvrdí, že plesiosaury dokázali tolerovať ako slanú tak aj sladkú vodu, čo je podľa vedcov pravdepodobná možnosť. Na druhú stranu to mohlo byť aj tak, že tieto jaštery žily v riekach trvalo.
Typicky je plesiosaurus vyobrazený ako morský tvor, no to neznamená, že to tak aj bolo. Dnes existujú aj sladkovodné delfíny, ktoré sa vyvinul najmenej štyrikrát. Nájsť ich môžeme v rieke Ganga, Yangtze a dvakrát sa vyvinuli v rieke Amazon. Druh sladkovodného tuleňa sa vyvinul na Sibíri v jazere Bajkal, preto nie je prekvapením, že podobným evolučným krokom mohli prejsť aj plesiosaury. Hoci výskum naznačuje reálnu možnosť toho, že išlo aj o sladkovodné tvory, plesiosaury vyhynuli v rovnakej dobe ako dinosaury, teda pred 66-miliónmi rokov.
Komentáre