Moderní ľudia a neandertálci majú k sebe bližšie, než si myslíme. Vedci odhaľujú, že mohli žiť dlhú dobu bok po boku
Človek rozumný a neandertálsky mohli žiť vedľa seba niekoľko tisíc rokov. Čo sa počas tohto obdobia odohralo?
Evolúcia človeka nebola tak priamočiara, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Nové výskumy naznačujú, že niektoré druhy, ako napríklad Homo sapiens a Homo neanderthalensis spolu nielen nažívali, ale mohli sa medzi sebou aj krížiť. Len nedávno sme informovali aj o štúdii, ktorá poodhalila naozaj komplikovanú situáciu a to takú, že ku kríženiu mohlo v minulosti dochádzať až medzi štyrmi druhmi.
Nová štúdia taktiež poodhaľuje históriu našich predkov a prináša lepší obraz spolunažívania človeka rozumného a človeka Neandertálskeho. Publikovaná bola vo vedeckom časopise Scientific Reports a stoja za ňou vedci z Universiteit Leiden. Podľa jej výsledkov spolu mohli tieto dva druhy človeka spolunažívať takmer 3-tisíc rokov na území Francúzska a severného Španielska. Presnejšie spolu žili 2 900 rokov, až do momentu zmiznutia Neandertálcov.
Výsledky vedcov prinášajú dôležitú časť skladačky do problému koexistencie spomínaných dvoch druhov. V Európe sa druh Homo sapiens objavil pred približne 42-tisíc rokmi, pričom Neandertálci vymreli pred 40-tisíc rokmi. Počas dvoch až troch tisíc rokov mohli tieto populácie existovať bok po boku. Čo sa však skutočne dialo je predmetom vedeckých diskusií.
Tím archeológov analyzoval artefakty patriace ako moderným ľuďom, tak Neandertálcom naprieč 17 náleziskami. Pomocou uhlíkovej metódy následne artefakty datovali. Tieto artefakty objavili vo Francúzsku a severnom Španielsku.
„Šanca, že sa nám podarí objaviť a datovať prvý alebo posledný výskyt určitého druhu, kultúry a technológie, je mimoriadne malá,“ priznávajú vedci.
Spolunažívanie druhov
Na základe už objavených poznatkov usudzujú, že Homo sapiens a Homo neanderthalensis mohli spolunažívať od 1 400 až do 2 900 rokov. Na základe ďalších dát vychádza najavo aj fakt, že Homo sapiens obýval južnejšie časti skúmaných regiónov, zatiaľ čo sa Neandertálci držali na severe. Táto teória sedí s predpokladom príchodu Homo sapiens do Francúzska pozdĺž pobrežia Stredozemného mora.
Neprehliadnite
Či sa však tieto dva druhy stýkali a ako často dochádzalo ku kontaktu medzi nimi ostáva záhadou. Na začiatku sme spomínali štúdiu, ktorá objavila dôkazy o krížení a predpokladá sa, že tieto dva druhy používali podobné nástroje. Všetko teda aspoň zatiaľ nasvedčuje tomu, že naši predkovia sa nejakým spôsobom kontaktovali. Definitívne to potvrdia až ďalšie výskumy.
Ani problém kríženia nemá jasne danú odpoveď. Mohlo sa stať, že sa skupinka Neandertálcov náhodou priplietla k človeku rozumnému a ku kríženiu medzi týmito dvoma druhmi došlo iba ojedinele. Rovnako pravdepodobným scenárom je aj to, že druhy žili prakticky vedľa seba, spolupracovali na dennej báze a ku kríženiu dochádzalo pravidelne.
Autori nového výskumu veria, že s ďalšími archeologickými nálezmi, ako aj sedimentárnou analýzou DNA , získame lepšiu predstavu o tom, čo sa počas obdobia spolunažívania dialo. Zároveň nevylučujú ani možnosť, že sa nám podarí zistiť, čo viedlo k zániku Neandertálcov.
Komentáre