Mimozemský život môže našu galaxiu osídliť rýchlo: Prečo sme teda ešte žiaden nenašli?

Nová štúdia sa pozrela na perkolačnú teóriu, ktorá nám naznačuje, ako by mohli inteligentné civilizácie osídľovať vesmír okolo seba.

vesmir a expanzia
Zdroj: Vadim Sadovski / shutterstock.com

Vedecký odbor SETI sa venuje pátraniu po stopách inteligentného mimozemského života, no výskumníci čelia v tomto smere množstvu neznámych.  

Zem je totiž momentálne jedinou planétou, o ktorej vieme, že dokáže podporovať inteligentný život. Znamená to, že momentálne sme sami sebe jediným príkladom, ktorý nám ukazuje, ako by mohla technologicky vyspelá civilizácia vyzerať a aké ciele by mohla mať. Odbor SETI vznikol pred šesťdesiatimi rokmi a ani teraz neexistuje jediný náznak toho, že by vo vesmíre existoval okrem nás technologicky vyspelý život.  

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Problémom odboru SETI je hlavne to, že musí nájsť odpoveď na veľké a kriticky dôležité otázky. Bola by potenciálna civilizácia vyspelejšia alebo zaostalejšia ako my? Existuje vôbec nejaký spôsob ako efektívne prekonať kozmické vzdialenosti? Najbližšou hviezdou k Slnku je Proxima Centauri, ktorá sa nachádza od nás približne štyri svetelné roky. Znamená to, že ak by sme dokázali cestovať tak rýchlo ako svetlo, teda najväčšou možnou kozmickou rýchlosťou, len k tejto sústave by sme cestovali štyri roky. Nehovoriac o vzdialených planétach, ktoré sa od nás nachádzajú stovky až tisíce svetelných rokov.  

Momentálne by nám však cesta trvala oveľa dlhšie. Dosiahnuť rýchlosť svetla je podľa relativity nemožné, hoci existujú “triky”, ktoré však momentálne boli možné len na papieri. Najrýchlejšou človekom vytvorenou sondou je momentálne Voyager 1, ktorá cestuje rýchlosťou 17,3 km/s. Ak by Voyager 1 mala ísť k sústave Proxima Centauri, cestovala by 73-tisíc rokov.  

Perkolačná teória

Portál Universte Today informuje o novej štúdii, ktorá popisuje ako by mohla potenciálna civilizácia osídľovať našu galaxiu. Štúdia sa zakladá na takzvanej “perkolačnej teórii”, podľa ktorej je veľmi nepravdepodobné, aby vyspelá a veľká civilizácia mala jeden cieľ. Znamená to, že časť civilizácie môže svoj domov opustiť, zatiaľ čo časť populácie sa rozhodne ostať doma.  

Zároveň ale táto teória berie do úvahy aj Einsteinovu teóriu relativity, v zmysle že pri osídľovaní vesmíru, ak nemôžeme cestovať rýchlosťou svetla alebo vyššou, hrá čas a vzdialenosť dôležitú úlohu. Podľa toho teda civilizácie neosídlia vesmír rapídne, no nové regióny budú osídľovať na etapy. Napríklad civilizácia posunie svoje hranice vopred do jasne definovanej maximálnej vzdialenosti. Táto vzdialenosť sa určuje podľa toho, ako efektívne by dokázala kolónia komunikovať so svojim domovom.  

“Perkolačná teória predpokladá náročnosť vesmírneho cestovania kvôli fyzikálnym zákonom. Zároveň predpokladáme, že existuje maximálna vzdialenosť pre vytváranie nových kolónií. Môžeme preto tvrdiť, že civilizácie by založili svoje kolónie v rozumnej vzdialenosti od svojho domova a ďalšia expanzia by sa odohrala až o nejaký čas neskôr,” píšu vedci.  

Zároveň však z tejto hypotézy vyplýva, že domovská civilizácia by mala na kolóniu len malý vplyv. Postupne by si kolónia vytvorila vlastnú identitu a technológie na ďalšiu kolonizáciu, čo by ale trvalo veľmi dlho.  

Pri vesmírnom cestovaní nesmieme zabúdať ani na to, že je mimoriadne nákladné. Perkolačná teória tvrdí, že vesmírne civilizácie môžu existovať, no nevyzerá to ako v Star Wars alebo Star Treku. Znamená to teda, že nikto nemôže skákať z jednej strany galaxie na druhú a späť. Zároveň to znamená, že veľké časti vesmíru sú stále “voľné”.  

Rýchla expanzia mimozemských civilizácií?

Autori nového výskumu súhlasia s tým, že perkolačná teória opisuje najpravdepodobnejší spôsob, akým môže vesmírna civilizácia expandovať. Okolo domovskej planéty existuje okruh „dosiahnuteľných“ planét, ktoré sú vhodné na ďalšiu kolonizáciu. Hypotetická civilizácia by svoju expanziu začala najskôr pomaly, no postupne by prešla do rýchlej fázy, kedy by osídlila aj zvyšok dosiahnuteľných planét. Následne by opäť začala fáza pomalej expanzie. 

Výskumníci zároveň zohľadnili aj expanziu vesmíru, ktorá vďaka temnej energií prebieha čoraz rýchlejšie. Ak by tento trend napredoval aj naďalej, v ďalekej budúcnosti sa môže vesmír rozpínať rýchlejšie, než sme schopní cestovať. Znamená to, že niektoré kozmické objekty, najmä vzdialenejšie galaxie, ostanú pre nás naveky nedosiahnuteľné. 

Ak budeme predpokladať, že inteligentnej civilizácii môže trvať približne 4,5-miliárd rokov než vznikne, vzhľadom na nás a vesmír, ktorý má 13,8-miliárd rokov, stále existuje približne 9-miliárd rokov široké okno, v ktorom mohlo vzniknúť a zaniknúť niekoľko civilizácií.  

Hoci na základe perkolačnej teórie vieme, že kolonizácia by prebiehala pomaly a ani dnes by nebola obývaná celá Mliečna dráha, stále je to dosť široké okno na to, aby sme si všimli nejakú aktivitu. To je aj jedna z najväčších kritík perkolačnej teórie.  

Táto teória je však dobrá. Perkolačná teória nám vysvetľuje, že je vlastne prirodzené, že sme ešte o žiadnej inteligentnej civilizácií nepočuli. Výskumníci častokrát vychádzajú z nie úplne správneho predpokladu, že nejaká inteligentná civilizácia musela osídliť väčšinu galaxie. Vzhľadom na to, čo nám zákony fyziky dovoľujú, je však galaktická kolonizácia mimoriadne náročný proces.  

Autori štúdie predpokladajú, že potenciálne civilizácie v našej galaxii sú zatiaľ len v prvom štádiu expanzie, teda vo fáze pomalého osídľovania nových svetov, čo môže byť dôvod, prečo sme ešte o živote za hranicami našej sústavy nepočuli. 

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre